Aktuality  |  Články  |  Recenze
Doporučení  |  Diskuze
Grafické karty a hry  |  Procesory
Storage a RAM
Monitory  |  Ostatní
Akumulátory, EV
Robotika, AI
Průzkum vesmíru
Digimanie  |  TV Freak  |  Svět mobilně
16.9.2019, Milan Šurkala, aktualita
Drony jsou velkou hrozbou nejen v rukou nezodpovědných amatérských pilotů, ale také v rukou teroristických organizací. Několik dronů totiž o víkendu zaútočilo na Saúdskou Arábii a její rafinérie, přičemž produkce ropy tak v zemi klesla o 50 %.
PetrP7 (116) | 17.9.20199:14
USA se do války evidentně nechce, natož s Íránem. Tedy aspoň pokud by nebyly neprůstřelné důkazy anebo přímo útok na americký cíl. Vy chytrolíni totiž nevíte, že v USA budou prezidentské volby už přístí rok ... :­-P
Odpovědět2  0
Maneto (37) | 17.9.20198:58
Zaujímavé je, že útoky na Arabské rafinérie sa na začiatku vysvetľovali ako odpoveď Jemenu na vojenské akcie zo strany Saudskej Arábie práve v Jemene... Ak je to pravda, je úplne jedno odkiaľ drony vyštartovali a či je to vojenská akcia, alebo to dožralo niekoľkých Jemenských farmárov...
Odpovědět1  1
denial (27) | 16.9.201921:59
aha, takze jemen je 800km a dron, co tolko doleti neexistuje
irak je 300km a taky dron tiez neexistuje.
zaver, bol to irak
Odpovědět2  2
SatanS (211) | 17.9.20192:27
iran, kdyz uz chces delat chytreho
Odpovědět0  0
Pali P. (109) | 16.9.201919:27
Trošku ­"konšpirácie­":
Žeby si generáli SŠA sami vytvorili zámienku, prečo zaútočiť na Irán? Nebolo by to prvýkrát keď tajné jednotky niečo spravia a následne sa to zvalí na niekoho iného.
Odpovědět6  1
Choakinek (1633) | 16.9.201922:14
Je to hodně divné, motiv Íránu v tom nechápu. A ručníkáři v Jemenu mají jistě k dispozici nejmodernější armádní technologii.

To bylo pořád něco... nemocnice před první válkou v Iráku ­- podvod. Chemické zbraně před druhou válkou v Iráku ­- nenašly se...

To není žádná konspirace, to je přirozená vlastnost ­"nevěřit­", když se předtím několikrát lhalo!
Odpovědět6  1
potooczech (345) | 17.9.20199:38
Motiv Íránu je zcela jasný. Pokud jste si nevšiml, tak už několik let probíhá v podstatě ­"občanská válka­" islámu šíitů a sunitů. V podstatě taková obdoba naší 30 leté války, což byla válka mezi katolíky a protestanty. Kdy hlavním zástupcem sunitů je SA a hlavním zástupcem šíitů je Írán. Ten boj probíhá jak na úrovni Sýrie, kde jsou tyto skupiny zastoupeny a kde je Írán velice aktivní k nelibosti Izraele, tak v především v poslední době na půdě Jemenu.
Takže motiv Íránu je zcela jasný. Oslabit pozici SA, která se pasuje v podstatě do role vůdčí země islámského světa, kde mají obecně sunité početní převahu.
Odpovědět3  0
Chewbacca (18) | 17.9.201910:49
Polozte si jednoduchou otazku. Cui bono?

Iran timhle nic neziskal, naopak. Zato SA se tohle hodi do karet jak nic jineho. A svetovemu policajtovi taky. Neverim tomu co tvrdi ani slovo, politika na teto urovni je hrozne svinstvo.
Odpovědět6  1
Maneto (37) | 18.9.20192:41
Nezhody medzi sunnitskou a šiitskou arabskou vetvou začali už po smrti proroka Mohameda v roku 632 a nie je to otázka len nedávnej doby... Každá vetva vyznávala od začiatku iného vedúceho vodcu...
Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich:
Šiiti určili Aliho, zaťa a duchovného syna Mohameda aj kvôli pokrvnému vzťahu...
Sunniti si vybrali Abu Bakr­-a, obyčajného muža, celoživotného priateľa Mohamedovho aj kvôli kmeňovým tradíciám.
Väčšina moslimov podporovala Abu Bakra, ktorý sa stal prvým kalifom. Spomedzi nich boli sunniti vždy väčšinoví. Predstavujú dnes okolo 85% moslimov na svete. Krajiny, ktoré obýva väčšina šiitov sú Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, dôležité minority sú aj v Pakistane, Indii, Jemene, Afganistane, Saudskej Arábii a Libanone.
Okrem týchto dvoch veľkých vetiev viery sú aj menšinové: Alauiti v Sýrii, aleviti v Tunisku, drúzovia roztratení po celom Blízkom východe a kharidžiti v Ománe a Maghrebe.
Čo ich rozdeluje ?
Sunniti vyznávajú Korán ako božské dielo: Imám je volený náboženský vodca mužskými veriacimi, ktorý obstaráva spojenie medzi veriacimi a Allahom.

Šiiti uznávajú zase imáma pochádzajúceho z rodiny Mahomedovej ako nevyhnutného vodcu spoločenstva, ktorý má autoritu priamo od boha. Preto je aj duchovenstvo veľmi štrukturované...
Praktické dôsledky toho sa prejavujú tak, že sunniti uznávajú jednotu náboženstva a politiky v jednej osobe, šiiti vyznávajú oddelenosť týchto funkcií. Napríklad v Maroku je majorita sunnitská, kráľ je aj vodca veriacich, zatiaľčo v Iráne sú tendencie šiitské, ajatolláhovia sú nezávislí od výkonnej moci.

Súčasný konflikt :

Už nejakú dobu sú vo svete rozpory medzi šiitmi a sunnitmi menej vieroučné a viacej politické. Prejavujú sa na princípe geopolitického rozdelenia. Šiiti vedení Iránom sú od islamskej revolúcie v 1979 v otvorenom konflikte so sunnitmi, považovanými za skazených a zapredaných „veľkému americkému Satanovi“.
To naznačuje už niekoľko rokov ideu šiitskej moci, výraz, ktorý vyšiel z úst jordánskeho kráľa Abdallaha v roku 2004. Tento dáva do jednej kategórie Irán, Libanon, Pakistan, Irak, Sýriu a časť Libanonu spolu s Hizballáhom.

Ale politické aliancie prekračujú náboženské rozdiely: Irán podporuje palestínsky Hamas ­(sunniti­), Bašára Al­-Asada ­(alauita­) alebo aj kresťanské Arménsko viac ako šiitský Azerbajdžan.

A čo sa deje v Iraku?

Pre pochopenie súčasnej situácie treba spomenúť americkú intervenciu v Iraku v roku 2003. Sunniti, ktorí tam stále predstavujú tretinu populácie a držali moc počas vlády Saddáma Hussajna, sú potlačení. V postavení utláčaných obetí násilia sa búria proti novému režimu šiitov, buď prostredníctvom manifestácií alebo násilia. Niekoľko ústupkov premiéra Núrí Al­-Malíkího, ktorý je ako šiit pri moci od 2006 ich neuspokojujú.

Viacero sunnitských kmeňov je prepojených s džihádistami zo zoskupenia „Islamský štát“ v Iraku a krajinách Levantu, ktorých vplyv neprestáva rásť už od odchodu Američanov v roku 2011. Z hľadiska požiadavky stať sa hlavnou sunnitskou politickou stranou Iraku presadzujú sunnitský kalifát, ktorý by spojil Irak a Sýriu. V súčasnosti kontrolujú dôležitú časť severného Iraku...

Len toľko pre vysvetlenie ku konfliktu medzi Sunnitmi a Šiitmi.... A tu by som hladal aj vysvetlenie útokov zo strany sunnitov vo svete. V žiadnom prípade ich útoky na Arabské rafinérie neobhajujem, prirovnal by som ich k Ruskej vojenskej intervencii v Čečensku... Keby mi vyvraždil niekto rodinu a svoj čin by obhajoval z pozície moci a udržania poriadku vo svete, asi by sa zo mňa stal terorista... V skutočnosti by to bol čin zúfalstva a len obyčajnej pomsty...
Odpovědět0  1
wrah666 (6205) | 17.9.20194:40
Velice pravděpodobněš,. jelikož USA jir Začaly Íránu vyhrožovat.
Odpovědět2  1
Zajímá Vás tato diskuze? Začněte ji sledovat a když přibude nový komentář, pošleme Vám e-mail.
 
Nový komentář k článku
Pro přidání komentáře se přihlaste (vpravo nahoře). Pokud nemáte profil, zaregistrujte se pro využívání dalších funkcí.