iran, kdyz uz chces delat chytreho

Je to hodně divné, motiv Íránu v tom nechápu. A ručníkáři v Jemenu mají jistě k dispozici nejmodernější armádní technologii.

To bylo pořád něco... nemocnice před první válkou v Iráku ­- podvod. Chemické zbraně před druhou válkou v Iráku ­- nenašly se...

To není žádná konspirace, to je přirozená vlastnost ­"nevěřit­", když se předtím několikrát lhalo!

Motiv Íránu je zcela jasný. Pokud jste si nevšiml, tak už několik let probíhá v podstatě ­"občanská válka­" islámu šíitů a sunitů. V podstatě taková obdoba naší 30 leté války, což byla válka mezi katolíky a protestanty. Kdy hlavním zástupcem sunitů je SA a hlavním zástupcem šíitů je Írán. Ten boj probíhá jak na úrovni Sýrie, kde jsou tyto skupiny zastoupeny a kde je Írán velice aktivní k nelibosti Izraele, tak v především v poslední době na půdě Jemenu.
Takže motiv Íránu je zcela jasný. Oslabit pozici SA, která se pasuje v podstatě do role vůdčí země islámského světa, kde mají obecně sunité početní převahu.

Polozte si jednoduchou otazku. Cui bono?

Iran timhle nic neziskal, naopak. Zato SA se tohle hodi do karet jak nic jineho. A svetovemu policajtovi taky. Neverim tomu co tvrdi ani slovo, politika na teto urovni je hrozne svinstvo.

Nezhody medzi sunnitskou a šiitskou arabskou vetvou začali už po smrti proroka Mohameda v roku 632 a nie je to otázka len nedávnej doby... Každá vetva vyznávala od začiatku iného vedúceho vodcu...
Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich:
Šiiti určili Aliho, zaťa a duchovného syna Mohameda aj kvôli pokrvnému vzťahu...
Sunniti si vybrali Abu Bakr­-a, obyčajného muža, celoživotného priateľa Mohamedovho aj kvôli kmeňovým tradíciám.
Väčšina moslimov podporovala Abu Bakra, ktorý sa stal prvým kalifom. Spomedzi nich boli sunniti vždy väčšinoví. Predstavujú dnes okolo 85% moslimov na svete. Krajiny, ktoré obýva väčšina šiitov sú Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, dôležité minority sú aj v Pakistane, Indii, Jemene, Afganistane, Saudskej Arábii a Libanone.
Okrem týchto dvoch veľkých vetiev viery sú aj menšinové: Alauiti v Sýrii, aleviti v Tunisku, drúzovia roztratení po celom Blízkom východe a kharidžiti v Ománe a Maghrebe.
Čo ich rozdeluje ?
Sunniti vyznávajú Korán ako božské dielo: Imám je volený náboženský vodca mužskými veriacimi, ktorý obstaráva spojenie medzi veriacimi a Allahom.

Šiiti uznávajú zase imáma pochádzajúceho z rodiny Mahomedovej ako nevyhnutného vodcu spoločenstva, ktorý má autoritu priamo od boha. Preto je aj duchovenstvo veľmi štrukturované...
Praktické dôsledky toho sa prejavujú tak, že sunniti uznávajú jednotu náboženstva a politiky v jednej osobe, šiiti vyznávajú oddelenosť týchto funkcií. Napríklad v Maroku je majorita sunnitská, kráľ je aj vodca veriacich, zatiaľčo v Iráne sú tendencie šiitské, ajatolláhovia sú nezávislí od výkonnej moci.

Súčasný konflikt :

Už nejakú dobu sú vo svete rozpory medzi šiitmi a sunnitmi menej vieroučné a viacej politické. Prejavujú sa na princípe geopolitického rozdelenia. Šiiti vedení Iránom sú od islamskej revolúcie v 1979 v otvorenom konflikte so sunnitmi, považovanými za skazených a zapredaných „veľkému americkému Satanovi“.
To naznačuje už niekoľko rokov ideu šiitskej moci, výraz, ktorý vyšiel z úst jordánskeho kráľa Abdallaha v roku 2004. Tento dáva do jednej kategórie Irán, Libanon, Pakistan, Irak, Sýriu a časť Libanonu spolu s Hizballáhom.

Ale politické aliancie prekračujú náboženské rozdiely: Irán podporuje palestínsky Hamas ­(sunniti­), Bašára Al­-Asada ­(alauita­) alebo aj kresťanské Arménsko viac ako šiitský Azerbajdžan.

A čo sa deje v Iraku?

Pre pochopenie súčasnej situácie treba spomenúť americkú intervenciu v Iraku v roku 2003. Sunniti, ktorí tam stále predstavujú tretinu populácie a držali moc počas vlády Saddáma Hussajna, sú potlačení. V postavení utláčaných obetí násilia sa búria proti novému režimu šiitov, buď prostredníctvom manifestácií alebo násilia. Niekoľko ústupkov premiéra Núrí Al­-Malíkího, ktorý je ako šiit pri moci od 2006 ich neuspokojujú.

Viacero sunnitských kmeňov je prepojených s džihádistami zo zoskupenia „Islamský štát“ v Iraku a krajinách Levantu, ktorých vplyv neprestáva rásť už od odchodu Američanov v roku 2011. Z hľadiska požiadavky stať sa hlavnou sunnitskou politickou stranou Iraku presadzujú sunnitský kalifát, ktorý by spojil Irak a Sýriu. V súčasnosti kontrolujú dôležitú časť severného Iraku...

Len toľko pre vysvetlenie ku konfliktu medzi Sunnitmi a Šiitmi.... A tu by som hladal aj vysvetlenie útokov zo strany sunnitov vo svete. V žiadnom prípade ich útoky na Arabské rafinérie neobhajujem, prirovnal by som ich k Ruskej vojenskej intervencii v Čečensku... Keby mi vyvraždil niekto rodinu a svoj čin by obhajoval z pozície moci a udržania poriadku vo svete, asi by sa zo mňa stal terorista... V skutočnosti by to bol čin zúfalstva a len obyčajnej pomsty...

Velice pravděpodobněš,. jelikož USA jir Začaly Íránu vyhrožovat.