Na mém oblíbeném HW serveru se objevil zajímavý článek. Co na něj říká pan Šejnoha? :D
http://www.hardwaresecrets.com/article/410/1
http://www.hardwaresecrets.com/article/410/1
[QUOTE=eraser]Hmmm, nie je toho tak veľa, takže žeby som sa do toho pustil? :)[/QUOTE]
Je nejvyšší čas převést slova v činy, když jsou ty vánoce.;) docela mě zajímá očem tam píšou.
Je nejvyšší čas převést slova v činy, když jsou ty vánoce.;) docela mě zajímá očem tam píšou.
OK, ale potrebujem zopár konzultácií, pretože nie som elektrikár, takže niektoré pojmy mi robia dosť veľké problémy, navyše sa nevyskytujú v slovníku a z googla moc múdry nie som.
Pokiaľ by dačo nesedelo a niekto vedel korektný preklad niektorých výrazov, tak sa nehanbite a dajte mi vedieť.
Pokiaľ by dačo nesedelo a niekto vedel korektný preklad niektorých výrazov, tak sa nehanbite a dajte mi vedieť.
Prečo je 99% recenzií (testov) napájacích zdrojov chybných?
Autor: Gabriel Torres, 20.12.2006
Preklad: eraser [1], 24.12.2006, [2] 25.12.2006, P@pi [3], 24.12.2006
[1]
Úvod
Počítače (a užívatelia) požadujú výkonnejšie napájacie zdroje (PSU), takže je prirodzené, že webstránky, so zameraním na recenzovanie HW, uverejňujú testy napájacích zdrojov. Avšak na rozdieľ od iných hardvérových súčastí, ako napr. procesory, základné dosky a grafické karty, je nutné disponovať hlbšími znalosťami z oblasti elektroniky, za účelom testovania napájacích zdrojov. Pretože prevažná väčšina recenzentov sú bežní užívatelia s nadpriemernými vedomosťami z oblasti počítačov, ale nie v elektronike, takmer všetky uverejnené testy PSU na webe, sú kompletne chybné a prinášajú viacej zla, než dobra, pretože webové stránky takto doporučujú výrobky, ktoré sú vlastne kazové. V tomto článku detailne vysvetlíme prečo je 99% z uverejnených testov napájacích zdrojov mylných a dúfame, že si recenzenti po prečítaní zoberú ponaučenie a taktiež dokážu užívatelia identifikovať chybné recenzie.
Metodika prevažnej väčšiny testov napájacích zdrojov spočíva v pripojení multimetra na výstupy napájacích zdrojov a meranie prípadných napäťových výkyvov. Niektoré webstránky dokonca porovnávajú získané hodnoty napätia so súperiacimi produktami. Problémom je, že tento postup je chybný a nepovie nám nič o napájacom zdroji.
Najbežnejším neduhom napájacích zdrojov je ich neschopnosť zásobovať, ich uvádzaným prúdom (teda výkonom). Meranie výstupného napätia nám nič o tom nepovie (pozn. prekladateľa: nejako sa opakujú).
Recenzenti, ktorí robia týmto spôsobom testy, dúfajú, že prinajmenšom uvidia, či došlo k výkyvom na výstupoch napájacieho zdroja, avšak v skutočnosti nie sú schopní toto namerať.
Myšlienka merania napájacieho zdroja multimetrom vychádza z lineárnych napájacích zdrojov, kde má napájací zdroj oddelený napájací regulačný okruh (bežne zabezpečný integrovaným obvodom alebo Zenerovou diódou, niekedy pomocou elekrotranzistora). Pre tento typ napájacieho zdroja má zmyseľ použiť multimeter na overenie, či regulačný okruh pracuje správne alebo nie. Rovnako i v tomto prípade, pripojenie multimetra nám nepodá informácie, či je napájací zdroj schopný sprostredkovávať jeho údajný prúd/kapacitu. Na výstupy napájacieho zdroja musíte pridať záťaž.
Pri lineárnych napájacích zdrojoch, tak ako sú otvoreným obvodovým systémom (viac o tomto o chvíľu), sa výstupné napätie môže zvyšovať alebo znižovať podľa použitej záťaže - takže myšlienka v pripojení multimetra paralelne so záťažou, pre overenie, či dochádza k výkyvom napätia v závislosti od zaťaženia, dáva zmyseľ.
Pozn. Martin Šejnoha: Evidentně tím myslí zdroj bez zpětné vazby, tudíž není nijak stabilizováno výstupní napětí a s různou zátěží se může měnit. Ovšem i lineární zdroje mohou být stabilizované (tudíž se zpětnou vazbou).
Napájacie zdroje pre PC používajú technológiu prepínacieho módu, ktorá pracuje veľmi odlišným spôsobom. Sú to uzavreté obvodové systémy, čo známená, že napájací zdroj meria svoje výstupné napätia a upravuje ich, v prípade ak dochádza k výkyvom. To sa deje pomocou PWM okruhu, ktorý sa stará o spínanie primárnych rezistorov. Povedané inými slovami, ak príde k napäťovému výkyvu na výstupe, PWM obvod ihneď zareaguje zvýšením alebo znížením pracovného cyklu signálu, aplikovaním na spínacie tranzistory, za účelom korigovania výkyvu. Vzhľadom k tomu, že frekvencia signálu aplikovaného na tranzistory je v rozmedzí kHz, trvá napájaciemu zdroju korekcia výkyvu, vyskytujúcim sa na jeho výstupoch, len niekoľko pár mikrosekúnd. A preto žiadny multimeter nie je schopný zaznamenať výkyv napájacieho zdroja.
Pozn. Martin Šejnoha: V PC se používají spínané zdroje. Mají zpětnou vazbu, řídící obvod hlídá výstupní napětí a porovnává je s nějakou referencí, pokud se napětí liší, dotahuje tuto odchylku změnou délky budících pulzů pro spínací tranzistory. Jedná se tedy o PWM (pulzně šířkové) řízení. Frekvence těchto pulzů se v dnešních zdrojích pohybuje ve stovkách kHz.
Okrem toho, pretože napájací zdroj pre PC má päť rozličných výstupov (+12 V, +5 V, + 5 VSB, +3.3 V a –12 V), mali by ste súčasne pripojiť k napájaciemu zdroju päť multimetrov, pričom publikácie, ktoré používajú túto metódu, disponujú len jedným multimetrom a merajú výstupy v rôznych časových momentoch s rôznymi podmienkami (záťaž, teplota, atď.). I keď pripojíte päť multimetrov, mali by ste z nich čítať hodnoty v rovnakom čase. Nepoznáme žiadneho človeka, ktorý by dokázal odpisovať a zaznamenávať údaje z piatich prístrojov naraz. Aj v prípade, že ste skutočne rýchli, bude vám pár sekúnd trvať, než vykonáte toto meranie. Ako sme už spomenuli, tieto javy sa dejú v napájacích zdrojoch pre PC v mikrosekundách, takže sekundy tvoria obrovský rozdieľ.
Jediný spôsob, ako použiť túto metodiku správne, zabezpečí zariadenie, digitálny zberač dát, ktorý bude zaznamenávať hodnoty zo všetkých piatich výstupov v rovnakom čase. Problémom je, že stále by sme merali napätia, ktoré a znovu opäť, nič neznamenajú. Jedinou cestou, ako správne otestovať napájací zdroj aplikovaním týchto postupov, je snímanie prúdov (a nie napätia) z piatich výstupov v rovnakej dobe použitím zberača dát, v prípade, že k napájaciemu zdroju pripojíte vhodnú záťaž. V skutočnosti je táto metodika navrhnutá, resp. doporučovaná jedným odborníkom z firmy Intel a môže uspieť práve vtedy, pokiaľ máte patričné vybavenie. Túto myšlienku budeme charakterizovať na nasledujúcej strane.
[2]
Testovanie záťaže
Druhým významým problémom pri recenzovaní takmer všetkých PSU je použitie neprimeranej, resp. nedostatočnej záťaže.
Niektoré webstránky používajú pre test PSU bežné PC. Problém je však v tom, že v súčasnosti napájacie zdroje vyšších kategórií dokážu dodávať aspoň 600 W a normálne PC nie je schopné túto kapacitu plne využiť. Aj v prípade, ak použijete veľmi výkonné PC s dvoma procesormi, niekoľkými pevnými diskami, či štyrmi grafickými kartami, nebudete schopní povedať, koľko energie môžete z napájacieho zdroja vytiahnuť, pretože nepoužívate žiadne meracie zariadenie.
Metodika niektorých publikácií spočíva v použití pasívneho zaťaženia, pripojením napájacieho zdroja k sérii drôtových rezistorov. S týmto postupom môžete uviesť hodnoty prúdu a výkonu napájacieho zdroja využitím Ohmovho zákona (I = U / R alebo P = U^2 / R), ak sú známe napätie a odpor. I keď ide o zaujímavú myšlienku, tento proces má taktiež niekoľko nedostatkov. Po prvé, musíte zostaviť sieť rezistorov (resistor net) použitú pre každý výstup v rovnakom čase (videli sme pritom v niektorých publikáciach, že sieť rezistorov bola pripojená len na jeden výstup alebo na všetky výstupy, no v rozličných časových okamihoch). Po druhé, ak sa rezistory príliš zahrejú, môžete spozorovať z nich vychádzajúci dym a následne môžu vyhorieť (niektoré publikácie pridávajú nad rezistory ventilátor). Po tretie, ide o pasívny záťažový test a počítače sú dynamické systémy, čo znamená, že v daný moment môžu čerpať viacej energie a následne po niekoľkých sekúndách konzumáciu znížiť a potom ju za viacero sekúnd opäť zvýšiť. S takouto pasívnou záťažou nebudete schopní automaticky zmerať rozličné dôležité vlastnosti, ako napr. účinnosť a ochrany.
Stručne o účinnosti. Efektivita (účinnosť) je pomer medzi činným príkonom (AC power), ktorý je napájací zdroj schopný dodať (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným výkonom (DC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Toto môže byť vypočítané s vyššie spomínanou metódou, ak zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup striedavého prúdu napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) a výkonu (DC), potom efektivitu vypočítate podľa vzorca výkon/príkon (DC/AC).
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch. Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri efektivite zdroja napr. 70% získavame 200 W/0,7 = 286 W, takže počítač sa chová ako 286 W záťaž a istič je zaťažený prúdom 1,3 A (0.9 A/0,7) a nie skutočne odoberaným 200 W/230 V = 0,9 A, pričom sa zanedbali straty priamo v zdroji.
Najlepší spôsob, ako zrecenzovať napájací zdroj je použiť aktívny tester záťaže, ako napr. Chroma 8000. Tento prístroj dokáže presne odmerať maximálny prúd a výkon, ktorý je napájací zdroj schopný dodať a ďalej vie otestovať ďalšie parametre a vlastnosti, napr. všetky ochrany, ktorými zdroj disponuje. Jediným problémom je, že táto pomôcka stojí 50.000 amerických dolárov.
Na trhu je niekoľko testerov, ktoré disponujú radou drôtových rezistorov, takže záznamy rezistorovej záťaže sú pre takéto prístoje tiež právoplatné (pozn. prekladateľa: :notsure).
Už sme spomenuli, že daná metodika je návrhom jedného odborníka z Intelu, ktorý sa volá Andrew Watts. Jeho postupom je pridať ku každému výstupu napájacieho zdroja prúdový senzor a napojiť ich na digitálny osciloskop a tiež na zberač dát, ďalej treba pripojiť zberač dát k PC, na ktorom beží monitorovací softvér. Je to veľmi zaujímavý prístup, avšak problémom tejto metódy je, že vyžaduje PC pre generovanie systémovej záťaže. Ak sa chcete bližšie zoznámiť s touto metodikou, ktorá môže byť lacnejšia než kúpa prístroja Chroma, stiahnite si prezentáciu vo formáte PDF. Nižšie zobrazujeme niektoré fotografie, ktoré zachytávajú Andrewov panel s pripojenými prúdovými senzormi medzi napájacím zdrojom a PC (konektory BNC sú využité na pripojenie digitálneho osciloskopa) a taktiež pár obrázkov s poskladaným a spusteným systémom.
Všimnite si, že osciloskop a počítač, ktoré sú pripojené k zberaču dát merajú spotrebovaný prúd (čiže výkon) počítača (pomocou vzorca P = U x I), ale nie napätie napájacieho zdroja.
Obrázok 1: Panel s prúdovými snímačmi
Obrázok 2: Panel zapojený medzi napájací zdroj a PC, ktoré je použité ako záťaž
Obrázok 3: Zberač dát, digitálny multimeter a digitálny osciloskop
Obrázok 4: Bežiaci softvér (zaznamenávajúci spotrebu energie)
Na štvrtej fotografii si môžete všimnúť, že aplikácia dokáže zobraziť spotrebu energie pre každý výstup, celkovú spotrebu a taktiež účinnosť napájacieho zdroja.
[3]
Závěr
Tady na Hardware Secrets máme jedno motto: jestli nemůžeme udělat něco pořádně, radši to neděláme vůbec. Při rozhodování jestli publikovat špatnou recenzi nebo recenzi žádnou se přikláníme k druhé možnosti. To je důvod proč „nerecenzujeme“ napájecí zdroje: to co zde děláme je rozebrání zdroje a detailní analýza jeho komponent a jeho návrhu, jak můžete vidět v sekci napájecích zdrojů. Momentálně šetříme peníze na „Chroma machine“ a doufáme, že si jeden brzy pořídíme. Hned jak se k nám dostane, začneme s opravdovými recenzemi spolu s analýzou, kterou již používáme.
Doufáme, že jste se naučili rozlišit dobré recenze zdrojů a určitě budete překvapení, že většina webů používá špatnou metodiku testování zdrojů, která o kvalitách zdroje nic nevypovídá. Co je horší, jsou některé servery, které doporučují špatné zdroje, kvůli špatné metodice.
Pokud jste recenzent, nebuďte na nás naštvaný. Naším záměrem je učit nejen uživatele, ale i recenzenty. Momentálně máte lepší znalosti zdrojů a víte, co by jste neměl dělat. Jedno doporučení? Místo názvu „recenze“ pojmenujte své články jinak, například „První pohled“ atp., to v případě, že nepoužíváte skutečný tester zátěže.
Měli by jsme poukázat na některé weby, které odvádějí skvělou práci při testování zdrojů. Příkladem SPCR (SilentPCReview), kde jdou ještě o další kus dále. SPCR používá proměnný AC napájecí zdroj, který jim umožňuje simulovat různé konfigurace elektrické sítě – nejen zkontrolovat, zda zdroj pracuje ve výrobcem udávaných hodnotách (např. 90 V – 240 V), ale také simulovat špičky a šum v elektrické síti. Také používají tester zátěže (ačkoliv je to jednodušší model oproti zmiňovanému Chroma 8000).
Dalšími weby, které si zaslouží pozornost je Xbitlabs, na kterém si vytvořili svůj vlastní tester zátěže. Planet3Dnow, německý server vlastnící Chroma 6330 a občas používají v některých recenzích Chroma 8800. Posledním zmiňovaným je JonnyGuru, který také používá tester zátěže (Sunmoon SM-8800). Na internetu jsou i jiné weby používající tester zátěže, ale tyto servery jsou mé nejoblíbenější.
Pokud se chcete dozvědět více o zdrojích, nezapomeňte si projít náš web.
Autor: Gabriel Torres, 20.12.2006
Preklad: eraser [1], 24.12.2006, [2] 25.12.2006, P@pi [3], 24.12.2006
[1]
Úvod
Počítače (a užívatelia) požadujú výkonnejšie napájacie zdroje (PSU), takže je prirodzené, že webstránky, so zameraním na recenzovanie HW, uverejňujú testy napájacích zdrojov. Avšak na rozdieľ od iných hardvérových súčastí, ako napr. procesory, základné dosky a grafické karty, je nutné disponovať hlbšími znalosťami z oblasti elektroniky, za účelom testovania napájacích zdrojov. Pretože prevažná väčšina recenzentov sú bežní užívatelia s nadpriemernými vedomosťami z oblasti počítačov, ale nie v elektronike, takmer všetky uverejnené testy PSU na webe, sú kompletne chybné a prinášajú viacej zla, než dobra, pretože webové stránky takto doporučujú výrobky, ktoré sú vlastne kazové. V tomto článku detailne vysvetlíme prečo je 99% z uverejnených testov napájacích zdrojov mylných a dúfame, že si recenzenti po prečítaní zoberú ponaučenie a taktiež dokážu užívatelia identifikovať chybné recenzie.
Metodika prevažnej väčšiny testov napájacích zdrojov spočíva v pripojení multimetra na výstupy napájacích zdrojov a meranie prípadných napäťových výkyvov. Niektoré webstránky dokonca porovnávajú získané hodnoty napätia so súperiacimi produktami. Problémom je, že tento postup je chybný a nepovie nám nič o napájacom zdroji.
Najbežnejším neduhom napájacích zdrojov je ich neschopnosť zásobovať, ich uvádzaným prúdom (teda výkonom). Meranie výstupného napätia nám nič o tom nepovie (pozn. prekladateľa: nejako sa opakujú).
Recenzenti, ktorí robia týmto spôsobom testy, dúfajú, že prinajmenšom uvidia, či došlo k výkyvom na výstupoch napájacieho zdroja, avšak v skutočnosti nie sú schopní toto namerať.
Myšlienka merania napájacieho zdroja multimetrom vychádza z lineárnych napájacích zdrojov, kde má napájací zdroj oddelený napájací regulačný okruh (bežne zabezpečný integrovaným obvodom alebo Zenerovou diódou, niekedy pomocou elekrotranzistora). Pre tento typ napájacieho zdroja má zmyseľ použiť multimeter na overenie, či regulačný okruh pracuje správne alebo nie. Rovnako i v tomto prípade, pripojenie multimetra nám nepodá informácie, či je napájací zdroj schopný sprostredkovávať jeho údajný prúd/kapacitu. Na výstupy napájacieho zdroja musíte pridať záťaž.
Pri lineárnych napájacích zdrojoch, tak ako sú otvoreným obvodovým systémom (viac o tomto o chvíľu), sa výstupné napätie môže zvyšovať alebo znižovať podľa použitej záťaže - takže myšlienka v pripojení multimetra paralelne so záťažou, pre overenie, či dochádza k výkyvom napätia v závislosti od zaťaženia, dáva zmyseľ.
Pozn. Martin Šejnoha: Evidentně tím myslí zdroj bez zpětné vazby, tudíž není nijak stabilizováno výstupní napětí a s různou zátěží se může měnit. Ovšem i lineární zdroje mohou být stabilizované (tudíž se zpětnou vazbou).
Napájacie zdroje pre PC používajú technológiu prepínacieho módu, ktorá pracuje veľmi odlišným spôsobom. Sú to uzavreté obvodové systémy, čo známená, že napájací zdroj meria svoje výstupné napätia a upravuje ich, v prípade ak dochádza k výkyvom. To sa deje pomocou PWM okruhu, ktorý sa stará o spínanie primárnych rezistorov. Povedané inými slovami, ak príde k napäťovému výkyvu na výstupe, PWM obvod ihneď zareaguje zvýšením alebo znížením pracovného cyklu signálu, aplikovaním na spínacie tranzistory, za účelom korigovania výkyvu. Vzhľadom k tomu, že frekvencia signálu aplikovaného na tranzistory je v rozmedzí kHz, trvá napájaciemu zdroju korekcia výkyvu, vyskytujúcim sa na jeho výstupoch, len niekoľko pár mikrosekúnd. A preto žiadny multimeter nie je schopný zaznamenať výkyv napájacieho zdroja.
Pozn. Martin Šejnoha: V PC se používají spínané zdroje. Mají zpětnou vazbu, řídící obvod hlídá výstupní napětí a porovnává je s nějakou referencí, pokud se napětí liší, dotahuje tuto odchylku změnou délky budících pulzů pro spínací tranzistory. Jedná se tedy o PWM (pulzně šířkové) řízení. Frekvence těchto pulzů se v dnešních zdrojích pohybuje ve stovkách kHz.
Okrem toho, pretože napájací zdroj pre PC má päť rozličných výstupov (+12 V, +5 V, + 5 VSB, +3.3 V a –12 V), mali by ste súčasne pripojiť k napájaciemu zdroju päť multimetrov, pričom publikácie, ktoré používajú túto metódu, disponujú len jedným multimetrom a merajú výstupy v rôznych časových momentoch s rôznymi podmienkami (záťaž, teplota, atď.). I keď pripojíte päť multimetrov, mali by ste z nich čítať hodnoty v rovnakom čase. Nepoznáme žiadneho človeka, ktorý by dokázal odpisovať a zaznamenávať údaje z piatich prístrojov naraz. Aj v prípade, že ste skutočne rýchli, bude vám pár sekúnd trvať, než vykonáte toto meranie. Ako sme už spomenuli, tieto javy sa dejú v napájacích zdrojoch pre PC v mikrosekundách, takže sekundy tvoria obrovský rozdieľ.
Jediný spôsob, ako použiť túto metodiku správne, zabezpečí zariadenie, digitálny zberač dát, ktorý bude zaznamenávať hodnoty zo všetkých piatich výstupov v rovnakom čase. Problémom je, že stále by sme merali napätia, ktoré a znovu opäť, nič neznamenajú. Jedinou cestou, ako správne otestovať napájací zdroj aplikovaním týchto postupov, je snímanie prúdov (a nie napätia) z piatich výstupov v rovnakej dobe použitím zberača dát, v prípade, že k napájaciemu zdroju pripojíte vhodnú záťaž. V skutočnosti je táto metodika navrhnutá, resp. doporučovaná jedným odborníkom z firmy Intel a môže uspieť práve vtedy, pokiaľ máte patričné vybavenie. Túto myšlienku budeme charakterizovať na nasledujúcej strane.
[2]
Testovanie záťaže
Druhým významým problémom pri recenzovaní takmer všetkých PSU je použitie neprimeranej, resp. nedostatočnej záťaže.
Niektoré webstránky používajú pre test PSU bežné PC. Problém je však v tom, že v súčasnosti napájacie zdroje vyšších kategórií dokážu dodávať aspoň 600 W a normálne PC nie je schopné túto kapacitu plne využiť. Aj v prípade, ak použijete veľmi výkonné PC s dvoma procesormi, niekoľkými pevnými diskami, či štyrmi grafickými kartami, nebudete schopní povedať, koľko energie môžete z napájacieho zdroja vytiahnuť, pretože nepoužívate žiadne meracie zariadenie.
Metodika niektorých publikácií spočíva v použití pasívneho zaťaženia, pripojením napájacieho zdroja k sérii drôtových rezistorov. S týmto postupom môžete uviesť hodnoty prúdu a výkonu napájacieho zdroja využitím Ohmovho zákona (I = U / R alebo P = U^2 / R), ak sú známe napätie a odpor. I keď ide o zaujímavú myšlienku, tento proces má taktiež niekoľko nedostatkov. Po prvé, musíte zostaviť sieť rezistorov (resistor net) použitú pre každý výstup v rovnakom čase (videli sme pritom v niektorých publikáciach, že sieť rezistorov bola pripojená len na jeden výstup alebo na všetky výstupy, no v rozličných časových okamihoch). Po druhé, ak sa rezistory príliš zahrejú, môžete spozorovať z nich vychádzajúci dym a následne môžu vyhorieť (niektoré publikácie pridávajú nad rezistory ventilátor). Po tretie, ide o pasívny záťažový test a počítače sú dynamické systémy, čo znamená, že v daný moment môžu čerpať viacej energie a následne po niekoľkých sekúndách konzumáciu znížiť a potom ju za viacero sekúnd opäť zvýšiť. S takouto pasívnou záťažou nebudete schopní automaticky zmerať rozličné dôležité vlastnosti, ako napr. účinnosť a ochrany.
Stručne o účinnosti. Efektivita (účinnosť) je pomer medzi činným príkonom (AC power), ktorý je napájací zdroj schopný dodať (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným výkonom (DC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Toto môže byť vypočítané s vyššie spomínanou metódou, ak zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup striedavého prúdu napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) a výkonu (DC), potom efektivitu vypočítate podľa vzorca výkon/príkon (DC/AC).
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch. Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri efektivite zdroja napr. 70% získavame 200 W/0,7 = 286 W, takže počítač sa chová ako 286 W záťaž a istič je zaťažený prúdom 1,3 A (0.9 A/0,7) a nie skutočne odoberaným 200 W/230 V = 0,9 A, pričom sa zanedbali straty priamo v zdroji.
Najlepší spôsob, ako zrecenzovať napájací zdroj je použiť aktívny tester záťaže, ako napr. Chroma 8000. Tento prístroj dokáže presne odmerať maximálny prúd a výkon, ktorý je napájací zdroj schopný dodať a ďalej vie otestovať ďalšie parametre a vlastnosti, napr. všetky ochrany, ktorými zdroj disponuje. Jediným problémom je, že táto pomôcka stojí 50.000 amerických dolárov.
Na trhu je niekoľko testerov, ktoré disponujú radou drôtových rezistorov, takže záznamy rezistorovej záťaže sú pre takéto prístoje tiež právoplatné (pozn. prekladateľa: :notsure).
Už sme spomenuli, že daná metodika je návrhom jedného odborníka z Intelu, ktorý sa volá Andrew Watts. Jeho postupom je pridať ku každému výstupu napájacieho zdroja prúdový senzor a napojiť ich na digitálny osciloskop a tiež na zberač dát, ďalej treba pripojiť zberač dát k PC, na ktorom beží monitorovací softvér. Je to veľmi zaujímavý prístup, avšak problémom tejto metódy je, že vyžaduje PC pre generovanie systémovej záťaže. Ak sa chcete bližšie zoznámiť s touto metodikou, ktorá môže byť lacnejšia než kúpa prístroja Chroma, stiahnite si prezentáciu vo formáte PDF. Nižšie zobrazujeme niektoré fotografie, ktoré zachytávajú Andrewov panel s pripojenými prúdovými senzormi medzi napájacím zdrojom a PC (konektory BNC sú využité na pripojenie digitálneho osciloskopa) a taktiež pár obrázkov s poskladaným a spusteným systémom.
Všimnite si, že osciloskop a počítač, ktoré sú pripojené k zberaču dát merajú spotrebovaný prúd (čiže výkon) počítača (pomocou vzorca P = U x I), ale nie napätie napájacieho zdroja.
Obrázok 1: Panel s prúdovými snímačmi
Obrázok 2: Panel zapojený medzi napájací zdroj a PC, ktoré je použité ako záťaž
Obrázok 3: Zberač dát, digitálny multimeter a digitálny osciloskop
Obrázok 4: Bežiaci softvér (zaznamenávajúci spotrebu energie)
Na štvrtej fotografii si môžete všimnúť, že aplikácia dokáže zobraziť spotrebu energie pre každý výstup, celkovú spotrebu a taktiež účinnosť napájacieho zdroja.
[3]
Závěr
Tady na Hardware Secrets máme jedno motto: jestli nemůžeme udělat něco pořádně, radši to neděláme vůbec. Při rozhodování jestli publikovat špatnou recenzi nebo recenzi žádnou se přikláníme k druhé možnosti. To je důvod proč „nerecenzujeme“ napájecí zdroje: to co zde děláme je rozebrání zdroje a detailní analýza jeho komponent a jeho návrhu, jak můžete vidět v sekci napájecích zdrojů. Momentálně šetříme peníze na „Chroma machine“ a doufáme, že si jeden brzy pořídíme. Hned jak se k nám dostane, začneme s opravdovými recenzemi spolu s analýzou, kterou již používáme.
Doufáme, že jste se naučili rozlišit dobré recenze zdrojů a určitě budete překvapení, že většina webů používá špatnou metodiku testování zdrojů, která o kvalitách zdroje nic nevypovídá. Co je horší, jsou některé servery, které doporučují špatné zdroje, kvůli špatné metodice.
Pokud jste recenzent, nebuďte na nás naštvaný. Naším záměrem je učit nejen uživatele, ale i recenzenty. Momentálně máte lepší znalosti zdrojů a víte, co by jste neměl dělat. Jedno doporučení? Místo názvu „recenze“ pojmenujte své články jinak, například „První pohled“ atp., to v případě, že nepoužíváte skutečný tester zátěže.
Měli by jsme poukázat na některé weby, které odvádějí skvělou práci při testování zdrojů. Příkladem SPCR (SilentPCReview), kde jdou ještě o další kus dále. SPCR používá proměnný AC napájecí zdroj, který jim umožňuje simulovat různé konfigurace elektrické sítě – nejen zkontrolovat, zda zdroj pracuje ve výrobcem udávaných hodnotách (např. 90 V – 240 V), ale také simulovat špičky a šum v elektrické síti. Také používají tester zátěže (ačkoliv je to jednodušší model oproti zmiňovanému Chroma 8000).
Dalšími weby, které si zaslouží pozornost je Xbitlabs, na kterém si vytvořili svůj vlastní tester zátěže. Planet3Dnow, německý server vlastnící Chroma 6330 a občas používají v některých recenzích Chroma 8800. Posledním zmiňovaným je JonnyGuru, který také používá tester zátěže (Sunmoon SM-8800). Na internetu jsou i jiné weby používající tester zátěže, ale tyto servery jsou mé nejoblíbenější.
Pokud se chcete dozvědět více o zdrojích, nezapomeňte si projít náš web.
[QUOTE=eraser]Najbežnejším neduhom napájacích zdrojov je ich neschopnosť zásobovať, ich uvádzaným prúdom (and thus power).[/QUOTE]
Je neschopnost dodávat uváděný proud(spíše výkon).
[QUOTE=eraser]Pri lineárnych napájacích zdrojoch, tak ako sú otvoreným obvodovým systémom (viac o tomto o chvíľu), sa výstupné napätie môže zvyšovať alebo znižovať podľa použitej záťaže - takže myšlienka v pripojení multimetra paralelne so záťažou, pre overenie, či dochádza k výkyvom napätia v závislosti od zaťaženia, dáva zmyseľ.[/QUOTE]
nepobral jsem:turtle ale evidentně tím myslí zdroj bez zpětné vazby, tudíž není nijak stabilizováno výstupní napětí a s různou zátěží se může měnit. Ovšem i lineární zdroje mohou být stabilizované(tudíž se zpětnou vazbou)
[QUOTE=eraser]Napájacie zdroje pre PC používajú technológiu prepínacieho módu, ktorá pracuje veľmi odlišným spôsobom. Sú to uzavreté obvodové systémy, čo známená, že napájací zdroj meria svoje výstupné napätia a upravuje ich, v prípade ak dochádza k výkyvom. To sa deje pomocou PWM okruhu, ktorý sa stará o spínanie primárnych rezistorov. Povedané inými slovami, ak príde k napäťovému výkyvu na výstupe, PWM obvod ihneď zareaguje zvýšením alebo znížením pracovného cyklu signálu, aplikovaním na spínacie tranzistory, za účelom korigovania výkyvu. Vzhľadom k tomu, že frekvencia signálu aplikovaného na tranzistory je v rozmedzí kHz, trvá napájaciemu zdroju korekcia výkyvu, vyskytujúcim sa na jeho výstupoch, len niekoľko pár mikrosekúnd. A preto žiadny multimeter nie je schopný zaznamenať výkyv napájacieho zdroja.[/QUOTE] V PC se používají spínané zdroje. Mají zpětnou vazbu, řídící obvod hlídá výstupní napětí a porovnává je s nějakou referencí, pokud se napětí liší, dotahuje tuto odchylku změnou délky budících pulzů pro spínací tranzistory. Jedná se tedy o PWM (pulzně šířkové) řízení. Frekvence těchto pulzů se v dnešních zdrojích pohybuje ve stovkách kHz. To je prozatím vše:cool:
Je neschopnost dodávat uváděný proud(spíše výkon).
[QUOTE=eraser]Pri lineárnych napájacích zdrojoch, tak ako sú otvoreným obvodovým systémom (viac o tomto o chvíľu), sa výstupné napätie môže zvyšovať alebo znižovať podľa použitej záťaže - takže myšlienka v pripojení multimetra paralelne so záťažou, pre overenie, či dochádza k výkyvom napätia v závislosti od zaťaženia, dáva zmyseľ.[/QUOTE]
nepobral jsem:turtle ale evidentně tím myslí zdroj bez zpětné vazby, tudíž není nijak stabilizováno výstupní napětí a s různou zátěží se může měnit. Ovšem i lineární zdroje mohou být stabilizované(tudíž se zpětnou vazbou)
[QUOTE=eraser]Napájacie zdroje pre PC používajú technológiu prepínacieho módu, ktorá pracuje veľmi odlišným spôsobom. Sú to uzavreté obvodové systémy, čo známená, že napájací zdroj meria svoje výstupné napätia a upravuje ich, v prípade ak dochádza k výkyvom. To sa deje pomocou PWM okruhu, ktorý sa stará o spínanie primárnych rezistorov. Povedané inými slovami, ak príde k napäťovému výkyvu na výstupe, PWM obvod ihneď zareaguje zvýšením alebo znížením pracovného cyklu signálu, aplikovaním na spínacie tranzistory, za účelom korigovania výkyvu. Vzhľadom k tomu, že frekvencia signálu aplikovaného na tranzistory je v rozmedzí kHz, trvá napájaciemu zdroju korekcia výkyvu, vyskytujúcim sa na jeho výstupoch, len niekoľko pár mikrosekúnd. A preto žiadny multimeter nie je schopný zaznamenať výkyv napájacieho zdroja.[/QUOTE] V PC se používají spínané zdroje. Mají zpětnou vazbu, řídící obvod hlídá výstupní napětí a porovnává je s nějakou referencí, pokud se napětí liší, dotahuje tuto odchylku změnou délky budících pulzů pro spínací tranzistory. Jedná se tedy o PWM (pulzně šířkové) řízení. Frekvence těchto pulzů se v dnešních zdrojích pohybuje ve stovkách kHz. To je prozatím vše:cool:
[QUOTE][SIZE="4"]
We have a motto here on Hardware Secrets: if we can’t do something correctly, we prefer not doing it at all. Between publishing a lousy review and not publishing it at all, we prefer not publishing it. That is why we do not “review” power supplies: what we do here is to disassemble power supplies and make an in-depth analysis of the components and project used, as you can see visiting our Power Section. We are saving money to buy a Chroma machine, and we hope to buy one soon. As soon as we buy one, we will start publishing “real” reviews, together with the in-depth analysis we already do.
We hope you have learned to detect a good power supply review, and you will be amazed in noting that almost all reviewing websites are using wrong methodologies that really tell us nothing about the power supply real power capabilities. Even worse, some websites are recommending bad power supplies based on flawed methodologies.
If you are a reviewer, don’t get us wrong. Our purpose here is to educate both users and reviewers, so you now have a better knowledge on power supplies and have learned what you should not do. One suggestion? Instead of calling your articles as “reviews” call them something else, like “First Impressions”, “First Look”, etc, if you are not using a real load tester.
We should point out that there are some websites doing a terrific job on power supply reviews. SPCR (SilentPCReview), for example, goes one step further, adding a variable AC power supply, which allows them to simulate different power grid configurations – not only to check if the power supply can really operate under the range stated by the manufacturer (e.g. 90 V – 240 V) but it also simulate spikes and noise on the power grid. They also use a load tester (even though is a simpler model compared to Chroma 8000).
Other websites worth mentioning are Xbitlabs, which created their own active load for testing PSUs, Planet3Dnow, a German website that owns a Chroma 6330 machine and also used a Chroma 8800 in some reviews, and JonnyGuru, that also uses a load tester (a Sunmoon SM-8800). There are more websites around using a load tester, these are the ones I am most familiar with.
If you want to learn more about the subject, don’t miss our Anatomy of Switching Power Supplies tutorial.[/QUOTE]
[SIZE="4"]
Tady na Hardware Secrets máme jedno motto: jestli nemůžeme udělat něco pořádně, radši to neděláme vůbec. Při rozhodování jestli publikovat špatnou recenzi nebo recenzi žádnou se přikláníme k druhé možnosti. To je důvod proč „nerecenzujeme“ napájecí zdroje: to co zde děláme je rozebrání zdroje a detailní analýza jeho komponent a jeho návrhu, jak můžete vidět v sekci napájecích zdrojů. Momentálně šetříme peníze na „Chroma machine“ a doufáme, že si jeden brzy pořídíme. Hned jak se k nám dostane, začneme s opravdovými recenzemi spolu s analýzou, kterou již používáme.
Doufáme, že jste se naučili rozlišit dobré recenze zdrojů a určitě budete překvapení, že většina webů používá špatnou metodiku testování zdrojů, která o kvalitách zdroje nic nevypovídá. Co je horší, jsou některé servery, které doporučují špatné zdroje, kvůli špatné metodice.
Pokud jste recenzent, nebuďte na nás naštvaný. Naším záměrem je učit nejen uživatele, ale i recenzenty. Momentálně máte lepší znalosti zdrojů a víte, co by jste neměl dělat. Jedno doporučení? Místo názvu „recenze“ pojmenujte své články jinak, například „První pohled“ atp., to v případě, že nepoužíváte skutečný tester zátěže.
Měli by jsme poukázat na některé weby, které odvádějí skvělou práci při testování zdrojů. Příkladem SPCR (SilentPCReview), kde jdou ještě o další kus dále. SPCR používá proměnný AC napájecí zdroj, který jim umožňuje simulovat různé konfigurace elektrické sítě – nejen zkontrolovat, zda zdroj pracuje ve výrobcem udávaných hodnotách (např. 90 V – 240 V), ale také simulovat špičky a šum v elektrické síti. Také používají tester zátěže (ačkoliv je to jednodušší model oproti zmiňovanému Chroma 8000).
Dalšími weby, které si zaslouží pozornost je Xbitlabs, na kterém si vytvořili svůj vlastní tester zátěže. Planet3Dnow, německý server vlastnící Chroma 6330 a občas používají v některých recenzích Chroma 8800. Posledním zmiňovaným je JonnyGuru, který také používá tester zátěže (Sunmoon SM-8800). Na internetu jsou i jiné weby používající tester zátěže, ale tyto servery jsou mé nejoblíbenější.
Pokud se chcete dozvědět více o zdrojích, nezapomeňte si projít náš web.
----
Jsou Vánoce a nestíhám, určitě tam budou chybičky, ale nezlobte se a napiště to.
Help :confused::
load tester - tester zátěže => lepší český výraz by bodl
variable AC power supply - proměnný zdroj střídavého signálu zní divně ;)
Conclusions
[/SIZE]We have a motto here on Hardware Secrets: if we can’t do something correctly, we prefer not doing it at all. Between publishing a lousy review and not publishing it at all, we prefer not publishing it. That is why we do not “review” power supplies: what we do here is to disassemble power supplies and make an in-depth analysis of the components and project used, as you can see visiting our Power Section. We are saving money to buy a Chroma machine, and we hope to buy one soon. As soon as we buy one, we will start publishing “real” reviews, together with the in-depth analysis we already do.
We hope you have learned to detect a good power supply review, and you will be amazed in noting that almost all reviewing websites are using wrong methodologies that really tell us nothing about the power supply real power capabilities. Even worse, some websites are recommending bad power supplies based on flawed methodologies.
If you are a reviewer, don’t get us wrong. Our purpose here is to educate both users and reviewers, so you now have a better knowledge on power supplies and have learned what you should not do. One suggestion? Instead of calling your articles as “reviews” call them something else, like “First Impressions”, “First Look”, etc, if you are not using a real load tester.
We should point out that there are some websites doing a terrific job on power supply reviews. SPCR (SilentPCReview), for example, goes one step further, adding a variable AC power supply, which allows them to simulate different power grid configurations – not only to check if the power supply can really operate under the range stated by the manufacturer (e.g. 90 V – 240 V) but it also simulate spikes and noise on the power grid. They also use a load tester (even though is a simpler model compared to Chroma 8000).
Other websites worth mentioning are Xbitlabs, which created their own active load for testing PSUs, Planet3Dnow, a German website that owns a Chroma 6330 machine and also used a Chroma 8800 in some reviews, and JonnyGuru, that also uses a load tester (a Sunmoon SM-8800). There are more websites around using a load tester, these are the ones I am most familiar with.
If you want to learn more about the subject, don’t miss our Anatomy of Switching Power Supplies tutorial.[/QUOTE]
[SIZE="4"]
Závěr
[/SIZE]Tady na Hardware Secrets máme jedno motto: jestli nemůžeme udělat něco pořádně, radši to neděláme vůbec. Při rozhodování jestli publikovat špatnou recenzi nebo recenzi žádnou se přikláníme k druhé možnosti. To je důvod proč „nerecenzujeme“ napájecí zdroje: to co zde děláme je rozebrání zdroje a detailní analýza jeho komponent a jeho návrhu, jak můžete vidět v sekci napájecích zdrojů. Momentálně šetříme peníze na „Chroma machine“ a doufáme, že si jeden brzy pořídíme. Hned jak se k nám dostane, začneme s opravdovými recenzemi spolu s analýzou, kterou již používáme.
Doufáme, že jste se naučili rozlišit dobré recenze zdrojů a určitě budete překvapení, že většina webů používá špatnou metodiku testování zdrojů, která o kvalitách zdroje nic nevypovídá. Co je horší, jsou některé servery, které doporučují špatné zdroje, kvůli špatné metodice.
Pokud jste recenzent, nebuďte na nás naštvaný. Naším záměrem je učit nejen uživatele, ale i recenzenty. Momentálně máte lepší znalosti zdrojů a víte, co by jste neměl dělat. Jedno doporučení? Místo názvu „recenze“ pojmenujte své články jinak, například „První pohled“ atp., to v případě, že nepoužíváte skutečný tester zátěže.
Měli by jsme poukázat na některé weby, které odvádějí skvělou práci při testování zdrojů. Příkladem SPCR (SilentPCReview), kde jdou ještě o další kus dále. SPCR používá proměnný AC napájecí zdroj, který jim umožňuje simulovat různé konfigurace elektrické sítě – nejen zkontrolovat, zda zdroj pracuje ve výrobcem udávaných hodnotách (např. 90 V – 240 V), ale také simulovat špičky a šum v elektrické síti. Také používají tester zátěže (ačkoliv je to jednodušší model oproti zmiňovanému Chroma 8000).
Dalšími weby, které si zaslouží pozornost je Xbitlabs, na kterém si vytvořili svůj vlastní tester zátěže. Planet3Dnow, německý server vlastnící Chroma 6330 a občas používají v některých recenzích Chroma 8800. Posledním zmiňovaným je JonnyGuru, který také používá tester zátěže (Sunmoon SM-8800). Na internetu jsou i jiné weby používající tester zátěže, ale tyto servery jsou mé nejoblíbenější.
Pokud se chcete dozvědět více o zdrojích, nezapomeňte si projít náš web.
----
Jsou Vánoce a nestíhám, určitě tam budou chybičky, ale nezlobte se a napiště to.
Help :confused::
load tester - tester zátěže => lepší český výraz by bodl
variable AC power supply - proměnný zdroj střídavého signálu zní divně ;)
OK, takže teraz by sme to mohli dať dokopy a ešte trošku zrevidovať, lebo niektorým častiam nerozumiem a taktiež by som uvítal komentár článku od kompetentných redaktorov a čitateľov.
[QUOTE=eraser]
Stručne o účinnosti. Efektivita (účinnosť) je pomer medzi činným príkonom (AC power), ktorý je napájací zdroj schopný dodať (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným výkonom (DC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Toto môže byť vypočítané s vyššie spomínanou metódou, ak zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup striedavého prúdu napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) a výkonu (DC), potom efektivitu vypočítate podľa vzorca výkon/príkon (DC/AC).
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch. Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri efektivite zdroja napr. 70% získavame 200 W/0,7 = 286 W, takže počítač sa chová ako 286 W záťaž a istič je zaťažený prúdom 1,3 A (0.9 A/0,7) a nie skutočne odoberaným 200 W/230 V = 0,9 A, pričom sa zanedbali straty priamo v zdroji.
[/QUOTE]
Oj, oj, oj - pozor na pojmy a chybné výpočty - prosím prostudujte si Vysvětlení pojmů: příkon, výkon, účinnost, účinník, elektroměr, harmonická, ať je jasno, co je co. V originále to bylo správně !
Text by měl správně vypadat asi takto (pardon, neumím dobře slovensky):
Stručne o účinnosti. Účinnosť je pomer medzi činným výkonom (DC power), ktorý zdroj dodáva do záťaže (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným príkonom (AC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Podle předchozí metodologie lze toto spočítat, pokud zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) ze siete a výkonu (DC) do PC, potom účinnosť vypočítate podľa vzorca DC výkon / AC príkon.
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch (pokud výrobce použil vhodné typy, jinak se mohou silně přehřívat právě kondenzátory). Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri účinnosti zdroja napr. 70% vypočteme 200 W/0,7 = 286 W. Takže celý počítač i se zdrojem spotřebovává a elektroměr tedy měří 286 W. Ve zdroji zůstávají ztráty 86W, kterými topí do okolí. O tom, čím je zatěžovaný jistič a přípojné vedení, nevíme nyní vůbec nic víc, než, že to bude minimálně 1,25A (286W/230V), pokud je tedy v síti právě 230V. Vstupní napětí i proud však umíme změřit více či méně přesně pomocí multimetru. Vynásobením těchto dvou hodnot napětí a proudu pak dostaneme celkový příkon ve VA, ale tato hodnota nám vpodstatě k ničemu není ...
Stručne o účinnosti. Efektivita (účinnosť) je pomer medzi činným príkonom (AC power), ktorý je napájací zdroj schopný dodať (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným výkonom (DC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Toto môže byť vypočítané s vyššie spomínanou metódou, ak zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup striedavého prúdu napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) a výkonu (DC), potom efektivitu vypočítate podľa vzorca výkon/príkon (DC/AC).
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch. Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri efektivite zdroja napr. 70% získavame 200 W/0,7 = 286 W, takže počítač sa chová ako 286 W záťaž a istič je zaťažený prúdom 1,3 A (0.9 A/0,7) a nie skutočne odoberaným 200 W/230 V = 0,9 A, pričom sa zanedbali straty priamo v zdroji.
[/QUOTE]
Oj, oj, oj - pozor na pojmy a chybné výpočty - prosím prostudujte si Vysvětlení pojmů: příkon, výkon, účinnost, účinník, elektroměr, harmonická, ať je jasno, co je co. V originále to bylo správně !
Text by měl správně vypadat asi takto (pardon, neumím dobře slovensky):
Stručne o účinnosti. Účinnosť je pomer medzi činným výkonom (DC power), ktorý zdroj dodáva do záťaže (pozn. prekladateľa: zo zdroja do PC) a medzi čerpaným činným príkonom (AC power) z elektrickej siete (pozn. prekladateľa: vstupujúci z rozvodnej siete do zdroja). Podle předchozí metodologie lze toto spočítat, pokud zapojíte merač spotreby striedavého prúdu na vstup napájacieho zdroja. Ak viete množstvo príkonu (AC) ze siete a výkonu (DC) do PC, potom účinnosť vypočítate podľa vzorca DC výkon / AC príkon.
Pozn. prekladateľa: Straty vznikajú na každej elektrickej súčiastke, pričom relatívne veľké sú na tranzistoroch a diódach, malé zase na kondenzátoroch (pokud výrobce použil vhodné typy, jinak se mohou silně přehřívat právě kondenzátory). Čím je uvádzaná účinnosť daného zdroja vyššia, tým sú straty nižšie... napr. zdroje Seasonic M12 až 85%.
Praktický príklad: Majme 300 W zdroj, z ktorého odoberáme 200 W, potom pri účinnosti zdroja napr. 70% vypočteme 200 W/0,7 = 286 W. Takže celý počítač i se zdrojem spotřebovává a elektroměr tedy měří 286 W. Ve zdroji zůstávají ztráty 86W, kterými topí do okolí. O tom, čím je zatěžovaný jistič a přípojné vedení, nevíme nyní vůbec nic víc, než, že to bude minimálně 1,25A (286W/230V), pokud je tedy v síti právě 230V. Vstupní napětí i proud však umíme změřit více či méně přesně pomocí multimetru. Vynásobením těchto dvou hodnot napětí a proudu pak dostaneme celkový příkon ve VA, ale tato hodnota nám vpodstatě k ničemu není ...
