Maneto

Zaujímavé je, že útoky na Arabské rafinérie sa na začiatku vysvetľovali ako odpoveď Jemenu na vojenské akcie zo strany Saudskej Arábie práve v Jemene... Ak je to pravda, je úplne jedno odkiaľ drony vyštartovali a či je to vojenská akcia, alebo to dožralo niekoľkých Jemenských farmárov...

Skoro som zabudol aký je dnes deň, no tento článok mi ho pripomenul...Po prečítaní prvých riadkov som zistil koľká bije a začal som sa celkom slušne baviť a spomínať na svoj prvý 15­" CRT monitor ­(r.1995­). Bola to malá, ťažká a drahá opacha a práca na ňom s OS Windows 3.1 bola vážne utrpením... ;)

Nezhody medzi sunnitskou a šiitskou arabskou vetvou začali už po smrti proroka Mohameda v roku 632 a nie je to otázka len nedávnej doby... Každá vetva vyznávala od začiatku iného vedúceho vodcu...
Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich:
Šiiti určili Aliho, zaťa a duchovného syna Mohameda aj kvôli pokrvnému vzťahu...
Sunniti si vybrali Abu Bakr­-a, obyčajného muža, celoživotného priateľa Mohamedovho aj kvôli kmeňovým tradíciám.
Väčšina moslimov podporovala Abu Bakra, ktorý sa stal prvým kalifom. Spomedzi nich boli sunniti vždy väčšinoví. Predstavujú dnes okolo 85% moslimov na svete. Krajiny, ktoré obýva väčšina šiitov sú Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, dôležité minority sú aj v Pakistane, Indii, Jemene, Afganistane, Saudskej Arábii a Libanone.
Okrem týchto dvoch veľkých vetiev viery sú aj menšinové: Alauiti v Sýrii, aleviti v Tunisku, drúzovia roztratení po celom Blízkom východe a kharidžiti v Ománe a Maghrebe.
Čo ich rozdeluje ?
Sunniti vyznávajú Korán ako božské dielo: Imám je volený náboženský vodca mužskými veriacimi, ktorý obstaráva spojenie medzi veriacimi a Allahom.

Šiiti uznávajú zase imáma pochádzajúceho z rodiny Mahomedovej ako nevyhnutného vodcu spoločenstva, ktorý má autoritu priamo od boha. Preto je aj duchovenstvo veľmi štrukturované...
Praktické dôsledky toho sa prejavujú tak, že sunniti uznávajú jednotu náboženstva a politiky v jednej osobe, šiiti vyznávajú oddelenosť týchto funkcií. Napríklad v Maroku je majorita sunnitská, kráľ je aj vodca veriacich, zatiaľčo v Iráne sú tendencie šiitské, ajatolláhovia sú nezávislí od výkonnej moci.

Súčasný konflikt :

Už nejakú dobu sú vo svete rozpory medzi šiitmi a sunnitmi menej vieroučné a viacej politické. Prejavujú sa na princípe geopolitického rozdelenia. Šiiti vedení Iránom sú od islamskej revolúcie v 1979 v otvorenom konflikte so sunnitmi, považovanými za skazených a zapredaných „veľkému americkému Satanovi“.
To naznačuje už niekoľko rokov ideu šiitskej moci, výraz, ktorý vyšiel z úst jordánskeho kráľa Abdallaha v roku 2004. Tento dáva do jednej kategórie Irán, Libanon, Pakistan, Irak, Sýriu a časť Libanonu spolu s Hizballáhom.

Ale politické aliancie prekračujú náboženské rozdiely: Irán podporuje palestínsky Hamas ­(sunniti­), Bašára Al­-Asada ­(alauita­) alebo aj kresťanské Arménsko viac ako šiitský Azerbajdžan.

A čo sa deje v Iraku?

Pre pochopenie súčasnej situácie treba spomenúť americkú intervenciu v Iraku v roku 2003. Sunniti, ktorí tam stále predstavujú tretinu populácie a držali moc počas vlády Saddáma Hussajna, sú potlačení. V postavení utláčaných obetí násilia sa búria proti novému režimu šiitov, buď prostredníctvom manifestácií alebo násilia. Niekoľko ústupkov premiéra Núrí Al­-Malíkího, ktorý je ako šiit pri moci od 2006 ich neuspokojujú.

Viacero sunnitských kmeňov je prepojených s džihádistami zo zoskupenia „Islamský štát“ v Iraku a krajinách Levantu, ktorých vplyv neprestáva rásť už od odchodu Američanov v roku 2011. Z hľadiska požiadavky stať sa hlavnou sunnitskou politickou stranou Iraku presadzujú sunnitský kalifát, ktorý by spojil Irak a Sýriu. V súčasnosti kontrolujú dôležitú časť severného Iraku...

Len toľko pre vysvetlenie ku konfliktu medzi Sunnitmi a Šiitmi.... A tu by som hladal aj vysvetlenie útokov zo strany sunnitov vo svete. V žiadnom prípade ich útoky na Arabské rafinérie neobhajujem, prirovnal by som ich k Ruskej vojenskej intervencii v Čečensku... Keby mi vyvraždil niekto rodinu a svoj čin by obhajoval z pozície moci a udržania poriadku vo svete, asi by sa zo mňa stal terorista... V skutočnosti by to bol čin zúfalstva a len obyčajnej pomsty...