reklama
Aktuality  |  Články  |  Recenze
Doporučení  |  Diskuze
Grafické karty a hry  |  Procesory
Storage a RAM
Monitory  |  Ostatní
Akumulátory, EV
Robotika, AI
Průzkum vesmíru
Digimanie  |  TV Freak  |  Svět mobilně
Komentáře od Jojioo
Používali to mobily. Na desktopy to bolo príliš pomalé.
Odpovědět0  0
Problém historického revizionizmu je, že vôbec nedáva odpoveď na to AKO sa zaostalej a malej Británii s malými a pomalými loďami ­(na dnešné pomery­) podarilo poraziť väčšiu, silnejšiu, technologicky vyspelejšiu a početnejšiu čínu.
Odpovědět0  2
Moorethread grafiky používajú architektúru vyvinutú v EU.
Odpovědět1  1
Ale tvrdiť že VLIW­/EPIC je lepšie ako ooo je lož.

K tým registrom, aj keď teda nemyslím že to má nejaký súvis... Ale pre zaujímavosť, koľko registrov je dosť? Súčasné x86 majú general purpose registrov stovky.

No a samozrejme sú inštrukcie ktoré dokážu pracovať priamo s pamäťou...

"Že kompilátory pochovali Itanium? Pravda. Že tu nieje žiadna architektúra EPIC? Pravda. Ale stále nevidím problém, že by som si nevedel pri programovaní efektívne pomôcť.­"
Ale sú. Napríklad DSP od Texas instruments. Len nikoho ani nenapadne prezentovať to ako general purpose procesory.

"Napríklad: nahádzať do 3,6 alebo aj 9­­-tich registrov bitovú masku panáka z obrazovky a umyslene po sebe idúce umiestnené 3inštrukcie na rotáciu 3­­-och operandov predpokladajúc že procák s logikou OOO to zmastí v jednom jedinom takte.­"
To je SIMD. Jeden vektor v jednej inštrukcii.

"Neviem skade máš tvrdenie že EPIC by nevedeli prehadzovať a paralelizovať, ale ja si skôr myslím, že by vedeli.­"
Môžu, ale´ na tú extra logiku potrebujú extra tranzistory ktoré by museli niekde vyrábať. Vpodstate by to nafúkli na veľkosť moderných ARM­/X86 a ten zázračný pomer Gflops k počtu tranzistorov by bol preč.

"Celé podhubie okolo týchto procákov bolo úbohe, slabé nikto o to nemal záujem. Veď aj načo. x86 poskytol dostatočný výkon a je na to blud SW.­"
Naopak, západné korporácie na tom spálili ohromné množstvo peňazí.
Odpovědět0  0
"Či sa to odporcom ruskej techniky páči alebo nie, ale v dnešnej dobe je to jediná moderná architektúra oproti staršiemu konceptu x86­­/64 čo prežila. Práve technologický hendikep vo výrobe čipov RU núti špekulovať a doháňať výkon procesorov lepšou architektúrou.­"
Výhody a nevýhody EPIC­/VLIW procesorov sú už dávno známe. Hovoriť, že je tá architektúra lepšia je sprostá lož, objektívne.

Inak vyvíja sa to aj na západe, len tam to väčšinou prezentujú ako DSP alebo priamo akcelerátory na špecifické funkcie.

To len nacionalisti na východe majú stále nejakú nepochopiteľnú potrebu prezentovať to ako univerzálne lepšie riešenie. No a popritom úspešne ťahajú štátne dotácie. :D

Odporúčam si pozrieť napríklad naše Tachyum. V minulých verziách išli full VLIW. Po kritike­/výsmechu komunity prešli ­(aspon marketingovo­) na ­"dynamický ooo­" s obrovskými vektorovými registrami ale stále filozofia typu väčšie GFlops = lepší real world výkon.

"Má „gigantický“ počet registrov na jadro 256­­/128bit registrov v poslednej rev. EPIC procesory sa trochu horšie programujú. Viď Itanium, kde kompilátory nedokázali vytiahnúť rozumný výkon z architektúry.­"
Trocha horšie je dosť slabý výraz. Veľa korporácií na tom stroskotalo.

Môžete zdieľať ako súdruhovia riešia tento problém?

"Elbrus vznikla na základe spojenia ruského vývoja a americkej SunMicrosystem, ktorá dá sa povedať vzdala boj s Win­­-Intelom a pokúšala sa etablovať v RU v čase normalizácie vzťahov koncom 90tych rokov.­"
To je zase silné ohýbanie reality.
V prvom rade, tie firmy si vtedy vôbec nekonkurovali. Intel bol low­-end, Sun skôr big­-iron. Intel do toho segmentu vstúpil až niekedy po 2010. Sun si vyvíjal vlastné architektúry ďalej ­(neskôr pod Oracle­). Aktuálne je teda ďalší vývoj neistý aj keď Oracle SPARC servery stále ponúka... Inak na SPARC sa orientuje napríklad ESA alebo Japonci.

Proste Sun nikdy nemal záujem etablovať sa v rusku. Rusáci si tú architektúru vybrali skôr preto, že staršie verzie ISA a dokonca aj niektoré procesory sú open­-source.

"Nemožná architektúra, nízky počet registrov, dlhý inštrukčný cyklus, multiplexovaná 8 bitová zbernica, relatívne nízke frekvencie, hrozná adresácia cez offsety, bez chráneného režimu, nutné podporné TTL ­­(adresné latche, datové posilovače.­­)… skratka hrúza. ­"
To sú obmedzenia dané vtedajšou technológiou. A je presne to čo vyzdvihujete na EPIC. Neschopnosť prehadzovať inštrukcie medzi cyklami a ALU jednotkami.

"Zvyšovanie IPC ide už iba pomocou brutálneho navyšovania počtu tranzistorov, ako sme si už zvykli, že ak chceme mať výkon musíme topiť cez 60W. Len také RISCové ARM procesory v mobiloch v spojení s vyladeným ­­(Linux­­)­­/Androidom fičia pri miliWatoch niekedy aj lepšie ako Widle.­"
No, oni tie mobily majú väčšinou násobne viac tranzistorov ako desktopy.

"V spojení s vyladeným SW môže podať aj slabší CPU peknú prácu.­"
Áno.
Reálne je ale väčšina sw nevyladená a preto má aj priemerné ooo jadro rádovo lepší výkon ako najlepší EPIC.
Odpovědět1  0
Architektúrou je to licencovaná­/modifikovaná Powervr. Používajú rovnaké drivery s miernymi úpravami, očividne zatiaľ veľmi neoptimalizovali na tak veľký počet jadier.

Zaujímavejšie výsledky by to teda mohlo mať teda v Androide v niektorých náročnejších hrách ­(možno 4K­), ale ani tam sa nevyhnú arch a driver bottleneckom.
Odpovědět0  0
Zase plno rozprávok a na ten detail že vám v poslednom príspevku trocha ušli tie ceny ste už zabudli a nejaké vysvetlenie asi ani nemá význam žiadať.

Inak doporučujem si prečítať aspoň niečo o sankciách, čo to je a ako to funguje...

USA tie sankcie necíti pretože ich obchod s ruskom tvoril len 0,3 a 0,5% celkového obchodu. No a od začiatku vojny KLESOL viac ako o 75% ale tie dopady sú skutočne zanedbateľné. Na celkovom HDP to v amerike urobilo menej ako 0,1%.

To je skôr naša blbosť že sme si vytvorili takýto ruský monopol. USA nás naopak pred takýmto rizikom varovalo a mi sme sa im doslova vysmievali do ksichtu. https:­/­/www.youtube.com­/watch?v=FfJv9QYrlwg&ab_channel=BloombergQuicktake Pretože LNG nieje zase až tak zlé. Čína si ho napríklad veselo kupuje celý čas. Dokonca ani v otázke uhlia rusom už až tak neveria, a radšej obnovujú diskusie s Austráliou. https:­/­/www.globaltimes.cn­/page­/202302­/1284937.shtml Ako sme mohli rusom dôverovať, keď im očividne nedôveruje ani čína.

No a ten kanál americkej elektroniky do ruska nieje cez kóreu. Kórea všeobecne rešpektuje aj tie sekundárne sankcie. Sankcie porušuje skôr tá čína a treba dodať že to robia s kráľovskými maržami. Inak tá vaša teória ani nedáva zmysel.

"no USA to že zopar Ruskych olygarchov nemôžu isť chlastať do USA to su sankcie?­"
trocha off ale áno, sankcie sú primárne zamerané proti oligarchom a bežných rusov sa väčšinou netýkajú. Bežným rusom ublížil skôr sám putin.
Odpovědět8  2
S tou tuposťou máte pravdu.

Napríklad tá 4070 ti v tom ruskom obchode stojí 104 600 rubľov čo je 1361€. V porovnaní v najlacnejšou 4070ti na Alze ktorú tu máme 915€ to majú rusáci cca o polovicu drahšie.

A dostupnosť tam teda majú ­(aj keď je treba dodať aký tam je reálne dopyt po moderných počítačoch­), čína im pomáha tie sankcie obchádzať ale rozhodne to nerobia zadarmo.

Btw. to už vyzerá že si to ani neprečítate ale len kopírujete propagandu a spoliehate sa že druhá strana sa tiež nebude obťažovať si to prečítať.
Odpovědět12  3
Presne tak, preto sa od druhej svetovej každá vojna bojuje ruskými zbraňami, v drvivej väčšine prípadov ruskými zbraňami na oboch stranách.
Odpovědět0  0
Áno, táto proti­-americká ideológia šírená našimi vlastizradcami ktorí spôsobili že sme 100% závislí na ruských energiách. Vďaka tomu si putin mohol diktovať vysoké ceny aj keď na svetových trhoch boli suroviny často výrazne lacnejšie, no a samozrejme využil našu závislosť na presadenie svojich strategických cieľov...
Odpovědět1  1
Aple, Samsung, Xiaomi, Oppo a ďalší už presunuli výrobu mimo čínu buď čiastočne alebo úplne. Aj čínske značky tam ostávajú už len preto, že čínska vláda im robí obštrukcie. Podobne to je s inou elektronikou kde to čína zachraňuje už len tým, že komplikujú akýkoľvek dovoz do krajiny ­(či už na spotrebu, alebo prekládky v čínskych prístavoch­).

Textil, obuv a podobné lacné veci sa tam neoplatia už dlhšie...

Biotech v číne prešiel kompletne na koronavírus takže záujemcovia o čokoľvek iné to musia hľadať v iných krajinách...

Ten príklad s uhlím nebola prkotina. Austrália bola najväčší dovozca do číny takže to malo značný dopad. Ale hlavne to ukazuje, akým spôsobom tam rozhodujú, že aj kvôli malichernému dôvodu robia hneď také drastické rozhodnutia bez ohľadu na dopad na obyvateľov a firmy...

To je obrovský kontrast s EU, kde tie sankcie rozširovali extrémne pomaly a všade sa silno ­(a opodstatnene­) diskutovalo že to bude mať dopad aj na nás a nakoniec sa vždy schválil len nejaký kompromis...

Ak ste ceo­/miliardár v EU tak vám hrozí akurát to, že v horizonte niekoľkých rokov prídete o peniaze. V číne vám to znárodnia zo dňa na deň a ak sa vám to nepáči, tak vás pošlú do koncentráku na ­"prevýchovu­".
Odpovědět1  1
To je celé veľmi zavádzajúce.

Áno, priemerný plat v číne tento rok je ­"len­" 1400­-1500€, ale treba si uvedomiť, že to je národný priemer miliardovej krajiny kde je obrovský rozdiel medzi životnými úrovniami v regiónoch.

Pretože napríklad nejaký malý farmár alebo lokálny chytač netopierov­/krýs zarobí len pár drobných a obrovské množstvo týchto ľudí proste stiahne národný priemer dole.

Na druhej strane sú tam ale veľké mestá s mesačným priemerom 3000€+ s oblasťami ako elektronika, strojárstvo, chémia... kde sú priemery 5K€ a viac ­(inžinieri kľudne 15K€ MESAČNE­). A to sa bavíme stále o príjimoch, nie cene práce ­(netvárme sa že v číne neexistujú dane­).

A ako áno, môžete argumentovať že to robia na podporu priemyslu, čo je aj čiastočne pravda, ale na svetovom trhu sa týmto stávajú nekonkurencieschopnými. A teda reálne sa tam deje, že firmy vo veľkom odchádzajú z číny do okolitých krajín. Niektoré čínske firmy začínajú výrobu dokonca aj v tej zlej a nevýhodnej EU.

Ďalšia vec sú tie početné štátne granty a príspevky do strategických odvetví v číne... Je tam komunizmus kde sa tí pri moci hierarchicky obklopujú svojimi poskokmi a pritakávačmi. Nebolo teda prekvapenie že väčšina tých peňazí skončila v tuneloch. Vidíme to aj na polovodičoch kde väčšina čínskych firiem skrachovala ­(HSMC, Tishuana s nespočtom pamäťových firiem­) a dokonca ani SMIC nefunguje udržateľne a po odstrihnutí štátnej podpory ­(napríklad kvôli kríze­) pôjdu do obrovských strát a krachu.

Čo sa týka surovín, tak čína je v tomto novom imperializme možno až príliš agresívna a niektoré krajiny kde čína investovala sa už teraz chcú osamostatniť pretože nevýhodné pôžičky od číny ruinujú miestne ekonomiky a tie krajiny z toho nemajú žiaden profit. Takže tá surovinová nadvláda číny sa môže veľmi rýchlo zosypať a vtiahne ich to do série vojen po afrike a južnej amerike.

No a ani tá energia v číne nieje taká ružová. Na papieri to majú regulované ale sú tam veľmi časté výpadky dodávok kvoli teplu­/zime­/dažďu­/suchu alebo politike... Napríklad keď nejaký Austrálsky politik spomenul zakázané slovo ­(Tajwan­) tak číňania chytii tantrum a uvalili okamžité sankcie na dovoz uhlia aj keď čínsky trh na to absolútne nebol pripravený...

Ale sú časti kde súhlasím. Na západe je obrovské množstvo zelených komunistov ktorí robia všetko preto aby to tu zničili a presunuli na východ. Takzvaná zmena svetového poriadku a ak sa nezobudíme tak na tom budeme veľmi zle. Ale aktuálne žijeme stále v luxuse. Nikto neposiela milión brancov do nezmyselnej vojny ktorú aj ak vyhrá, tak nič nezíska. A nikto tu nerobí šialené lokdawny kvoli čínskemu vírusu kvoli ktorým ľudia zomierajú na podchladenie, hlad alebo elementárne choroby...
Odpovědět0  0
Číňania to za misku ryže nikdy nerobili. Okolo roku 2000 bol u nás priemerný plat cca 300€ s tým že exportované odvetvia boli platené ešte menej.

V číne bol národný priemer viac ako miliardy obyvateľov 100­-200 mesačne s tým, že miliarda makala za tú misku ryže na farmách a tí vo výrobe mali násobne viac.

Plus budovanie infraštruktúry, náklady na tréning­/výučbu, náklady na prepravu tovarov... Proste nieje šanca že to kedykoľvek bolo rentabilné.

Tých na vrchu nerátam pretože úplatky nepovažujem za zisky v takom zmysle...

Čo sa týka výskumu tak to je podľa mňa ešte otázka. Vieme aký majú v číne prístup k patentom a kopírovaniu... Veľa firiem to odradilo od investícií do výskumu. Takže tam ešte len uvidíme, či niečo prevalcujú...
Odpovědět0  2
To bol plán od začiatku. Socialistický a komunistický poskoci u nás a na západe pod zámienkou ekológie všetko exportovali na východ aj keď to nebolo finančne rentabilné.

...až sa čína stala novou imperialistickou veľmocou. Belt and road v ázii, dlhové pasce v afrike, médiá a woke kultúra ktorou ničia západ...

Zaujímalo by ma, akú šancu by mala západná­/miestna firma, ktorá by tu chcela niečo také postaviť.
Odpovědět0  3
"Dokázal­" predávať 128b radič ako 256b. Toto je podobný SCAM.

My niesme cieľovka pre tento procesor, ale aj tak zato platíme. V 2019 dostali 15mega s odkladom splátok 4 roky. Teraz peniaze vyschli, príjmy žiadne, a termín splácania sa blíži... Tak to začal opäť hypovať aby získal ďalšie investície...

Podľa mňa dúfal, že to nejaká feľká firma zase kúpi, ale očividne nik nechce ďalšie Itanium­/Erlbus...

Inak EU má, procesory aj výskum, najmä v 3D púzdrení... Preto je škoda, že sa naša krajina preslávi takýmito podvodníkmi...
Odpovědět3  1
@honza1616: To nieje pravda. Výpadok elektriky v továrni WD spôsobil stratu 16% globálnej štvrťročnej produkcie.

Niektoré wafery sa dajú ­"zachrániť­", ale väčšina stihne zoxidovať a v ďalších krokoch majú mizernú výťažnosť...

Ale to je jedno pretože tvrdé lockdovny tam trvajú už viac ako mesiac takže po znovu­-otvorení budú začínať od nuly. A nie len výroba, ale aj dodávateľia...

"Considering that the Yokkaichi Operations produces at least 1­/3 of the global NAND flash output ­(let­'s assume that dollar share more or less corresponds to bit share­) and half of its production for the quarter was lost because of the incident, this means that the industry will miss approximately 1­/6 ­(or 16.5%­) of the global NAND supply in Q3.­"

https:­/­/www.anandtech.com­/show­/14596­/toshiba­-western­-digital­-nand­-production­-partially­-halted­-by­-power­-outage
Odpovědět0  1
Ona aj minimálna odstávka môže spôsobiť výpadok štvrť až pol ročnej produkcie.

Wafery ktoré začali pred štvrť rokom budú musieť vyhodiť a nové wafery budú hotové až o tri mesiace...

No a dlhodobo sa návrhári asi rozhodnú využívať skôr západné firmy, pretože tam nehrozí podobné nariadenie od diktátora... Však sa už dlho hovorí že ­"čína sa raz sekce a celý cvet bude v ... háji­". Teraz vidíme že tie hrozby boli veľmi reálne.
Odpovědět0  0
Tam môže byť ešte problém pretože biden a ďalší socialisti ­(ktorí tam sú práve pri moci­) muska veľmi nemusia.
Odpovědět1  0
To je len compute, herne to bude o triedu nižšie...

Inak frekvencia je pekná, nato že to je ich prvá GPU u TSMC. Len tá architktúra pravdepodobne neškáluje.
Odpovědět1  2
Nemôžete pripisovať všetko na triko američanom. Rolu tam hrá aj to, že SMIC im síce môže ponúknuť viac peňazí, ale sama čínska vláda ich obmedzuje kde a ako ich minú.

Inak 7nm bolo od začiatku FAKE, ale sú tam pochybnosti aj v súvislosti so 14nm, keďže väčšina čínskych firiem stále uprednostňuje TSMC­/Samsung. Takže je otázka spojená s qualitou a kapacitou, ktorú už mimochodom nedokážu rozširovať.

A tiež domáci equipment na 28nm môže byť veľmi optimistický alebo rovno nejaký SCAM ­(ktorých je aktuálne v číne veľmi veľa­).
Odpovědět0  0
No, vyrába to TSMC na 6nm, takže technologicky ani kapacitne tam zázraky nebudú.
Odpovědět4  0
Best case výkon na úrovni 3070. Tam kde nebudú ovládače bude výkonu len zlomok. A bude to stáť +­-900€ :D
Odpovědět0  0
Máme niečo lepšie. Linux na európskych alebo čínskych SBC ktoré už obsahujú A72­/A73. Tie sú síce na 16­/12nm TSMC, ale ak vám robí problém aj to, tak ST má 28nm továreň vo Francúzku, ale to len pre prípad, že to nutne musí byť made in EU.

Ale to určite viete, také patriotistické veci by ste na nejakon sw a hw odpade nepísali :D
Odpovědět0  0
To nieje pravda. Trump zariadil, že z Nemecka malo odísť 12 000 vojakov. Bajden zariadil, že tam ostávajú. Zatiaľ neoficiálne, dostali 120 dni na prerokovanie a rozhodne to pravdepodobne nový minister ­(môj predpoklad je, že tam ešte pár tisíc vojakov pridajú, možno chystajú tú tvoju oficiálnu vojnu bližšie, ako by si chcel­).

Čo sa týka zbraní tak Trump akurát presadzoval, aby si za ne ­"odberatelia­" riadne platili ­(najmä bohatí odberatelia ako emiráty­). To je rozdiel medzi Obama­-Bajden administratívou, kde tie zbrane rozdávali zadarmo.

"Nezačal žádnou válku, ale americké zbraně létaly nad Blízkým Východem sem a tam.­"
Každá vec, ktorú tam Trump urobil, média prezentovali ako začiatok tretej svetovej vojny. Trump si prdol a všetky médiá písali že Muhamad to bral ako agresiu a ohlásil silnú odvetu...

Ale to je už trocha mimo tému...
Odpovědět1  1
4­) https:­/­/twitter.com­/aoc­/status­/1324807776510595078

3­) 100% súhlas. Ale ide o to že etická alebo morálna zodpovednosť nefunguje a právna zodpovednosť by bol nástroj toho kto práve vládne... Vždy musí byť priestor aj pre druhú stranu aj keď sa môže zdať protizákonná ­(opýtajte sa obetí metoo hnutia­)

Na 1 a 2 by musela byť zaručená bezpečnosť. Okrem toho, že sociálne siete predávajú súkromné dáta­/konverzácie používateľov, tu je podľa mňa príliš veľké riziko krádeže identity.
Odpovědět3  1
Vždy sa opýtajte: kto z toho bude mať najväčší prospech? Podľa mňa klasické médiá ako CNN.

CNN sa preslávila investigatívnymi reportážami, reportážami z vojnových oblastí a tak ďalej... Dnes: a­) Trump nezačal žiadnu vojnu b­) ľudia čoraz viac čítajú­/sledujú alternatívne médiá ktoré dávajú väčší priestor čitateľom.

Prvý ­"problém­" už poriešili. Druhý problém vyriešia ľahko, okrem toho čo je spomenuté v článku sú pripravené napríklad aj tvrdšie tresty za autorské práva...

No a neodpustím si niečo k Bidenovi: Trump za 4 roky nezačal žiadnu vojnu. Obama, ten ktorý dostal nobelovu cenu za mier, zatiahol ameriku a európu do niekoľkých vojen. A čo Bajden?

Všimnite si že ešte nieje prezident a už bohate používa terorizmus aby si presadil svoj nový ­"act­". Asi všetci vieme čo to znamená. A vravím vám, dajte si pozor keď bude vravieť o zahraničných intervenciách alebo amerických záujmoch v iných štátoch.
Odpovědět4  2
No práveže nezvládli, preto im utli peniaze.

Inak tá banda bola už od začiatku scam na vytiahnutie peňazí od investorov, ktorí uverili že čína si bude budovať nejakú sebestačnosť.

Oni napríklad kúpili nerozrezaný wafer nejakej menej známej americkej firmy a prezentovali to ako svoju výrobu. Alebo nakúpili nejaké stroje ale nikdy ich nepoužili ­(keď ich rozpredávali tak nový majiteľ často zistil že stroj nebol nikdy zapnutý, niektoré dokonca ani neboli rozbalené­).
Odpovědět0  0
20 miliárd stojí továreň. Výstavba trvá niekoľko rokov takže sa to preinvestuje postupne.

Teraz si nie som istý, či to ani nečítaš, alebo to prekrúcaš zámerne.

No ale teraz si myslím na rade. Môžeš dokázať niečo z toho čo tvrdíš, alebo priznávaš že to bola len demagógia?

Odpovědět0  0
Videli ste cenovky posledných Huaweiov? Pri nich sú základné Iphony 11­/SE alebo S20 pomerne lacné. S tým že stále máte aktuálny hardvér a softvér. Samozrejme, verzie sa väčou pamäťou sú predražené, ale to nerozporujem.

Ale nemyslel som len high­-end. Samsung má veľmi dobrý výber v strednej triede, tiež Sony, Nokia a ďalší. Alebo aj ten Xiaomi, ktorý som spomenul už predtým.

Ale späť k tomu o čom som písal. Predá sa menej Huawejov, na druhej strane sa predá viac ostatných značiek ­(aj čínskych­). Z pohľadu TSMC sa nič nemení. Takže ako presne im Trump ubližuje?

Pritom táto demagógia o tom, že ­"Trumpove rozhodnutia ubližujú Americkým firmám a nepriamo aj celému svetu­", táto demagógia je v propagande veľmi častá pričom absolútne nepodložená oficiálnymi dátami.

https:­/­/www.census.gov­/foreign­-trade­/balance­/c0004.html
Odpovědět1  5
Huawei tvoril 14% ich obratu? Možno tak leading edge procesoch, čo je podstatná drobnosť.

Inak čo s pol ročnými čakacími dobami na objednávky, o ktorých sa tu dosť písalo. Alebo o tom, že napríklad Nvidia odkladá 7nm grafiky, pretože zaváhali a teraz nemajú kde vyrábať. Týmto priznávate, že tie články boli výmysel, a propaganda má prednosť?

Inak sedliackym rozumom sa dá prísť na to, že obyčajný nesfanatizovaný zákazník si pri nedostupnosti Huaweju proste kúpi Samsung, Iphone alebo napríklad Xiaomi ­(a x ďalších čínskych výrobcov­). A dopad na TSMC to bude mať minimálny pretože oni tie wafery proste predajú niekomu inému.

Pokúsim sa to vysvetliť ešte jednoduhšie. Na jednej strane je TSMC ktoré chce predať wafery. Na druhej strane sú zákazníci ktorí chcú mobily. Ak majú zákazníci záujem o 100 mobilov ročne tak TSMC stále bude musieť vyrobiť 100 waferov aj keď tie ktoré mali byť pre Huawei budú musieť rozdeliť medzi ostatních výrobcov.

Odpovědět1  1
Nadpis článku hovorí že ich to už bolí. V článku máte uvedené že to len odhadujú niektorí analytici. A rozhodne to nesúvisí s čínskym vírusom, ktorý na štvrť roka ochromil svetovú ekonomiku.

Reálne si voľné kapacity už rezervovali ostatné firmy.
Odpovědět1  1
Tých 20 miliárd sa dá ľahko dohľadať, stačí pár sekúnd na google.

https:­/­/www.google.com­/search?q=tsmc+20+bilion&rlz=1C1CHBD_enSK867SK867&oq=tsmc+20+bilion&aqs=chro­me..69i57.2974j0j1&sourceid=chrome&ie=UTF­-8

Ale mohol by si teraz podložiť ktorékoľvek z tvojich tvrdení?
Odpovědět0  0
To si zase vymenoval to, čo v diskusiách opakuje každý druhý komunista. Mohol by si niečo z toho podložiť nejakými zdrojmi?

Alebo ešte lepšie, mohol by si sa držať témy?

btw. čína je rovnako alebo viac zadĺžená ako USA. :D Nechcel som sa nechať strhnúť ale nedalo mi to. :D Ale teraz vážne už späť k téme.
Odpovědět1  5
No a na margo toho 14nm... Je to starý proces a vyrábajú na ňom len nejaké low­-end SOC. Pokusy o high­-end SOC budú mať výťažnosť podstatne nižšiu a to ani nehovorím o nejakých pokusoch o vlastný PC­/GPU...


Ale ide o inú vec. Ten 14nm bol plánovaný už niekedy v 2014 ­(približne­) a je postavený na západných technológiách. To znamená že keď vyčerpajú zásoby materiálu ktoré majú na sklade, tak výroba toho ich slávneho procesu končí.

Na tento detail veľa médií zabúda ­(v usmernení od komunistickej strany o tom asi nieje zmienka­).
Odpovědět0  6
2 miliardy sú nič. TSMC investuje 20 miliárd do tovární a ďalšie desiatky do R&D. A to TSMC nemusí zápasiť so žiadnymi sankciami a obmedzeniami. No a s tým súvisí, že ak by chceli byť skutočne nezávislý, tak by museli investovať do vývoja a výroby dodávateľov, čo sú stovky až tisíce firiem, čo by celkovo dosiahlo aj TRILIÓNY EUR.

No a potom netreba zabúdať, že polovodiče niesú len 14nm SOC. Patria tam okrem pamätí napríklad aj CMOS snímače, RF, analog, MEMS... čo sú všetko rozdielne technológie s iným supply chainom. Čo samozrejme znásobí potrebné investície.

Takže kým tam neinvestujú niekoľko triliónov EUR tak nemajú šancu na akúkoľvek samostatnosť, a teda všetky tieto vyhlásenia sú len PROPAGANDA.
Odpovědět1  7
"Procesory Tiger Lake navíc už nabídnou vylepšená jádra Willow Cove, která mají nabídnout výrazně vyšší výkon na takt v porovnání se Sunny Cove v procesorech Ice Lake,­"

Je k tomu nejaký zdroj? Podľa Intelu má byť architektúra jadra rovnaká a zmeny majú byť najmä v cache.

https:­/­/en.wikichip.org­/w­/images­/1­/15­/sunny_cove_roadmap.png

Tiež sa mi nezdá, ak by to malo mať tak kulervoucú architektúru a zároveň už ES dosahuje 5GHz+, tak prečo to nepoužijú aj v desktope?
Odpovědět1  0
HW firmám to ide rýchlo. TSMC má 112G vo výrobe už niekoľko rokov, a existujú testovacie kremíky s 2x, 4x vyššími frekvenciami. Ostatné firmy tiež niesú až tak pozadu.

Použitie to má v rôznych ASICoch, FPGA... napríklad networking, rf, data acquisition... PCIe4 mal už POWER8. Aj keď, technicky špecifikácie dokona prekonali a bolo to konfigurovateľné na 25G Nvlink ­(ktorý pochopiteľne podporovala aj Nvidia­)... SPARC procesory mali 25G myslím už v 2014 na komunikáciu medzi procesormi. Zynq to používa na pripojenie periférií.

Problém je že v PC svete to nevidíme pretože Intel nedokáže vyrábať dosť rýchle transceivery ­(ich maximum je niekde okolo 10G­). Ale AMD už v tomto limitované nieje a tak by sme teoreticky mohli vidieť rozšírenie aj v PC.
Odpovědět6  1
Tuto nastala chyba v preklade.

Nieje to myslené tak, že aktuálne je výťažnosť lepšia, ale tak, že je lepšia ako keď bol predchádzajúci proces v rovnakej fáze vývoja.

Riskantná produkcia na 5nm prebieha už cca pol roka. A tá správa hovorí, že výťažnosť je lepšia, ako bola výťažnosť 7nm pol roka po začatí riskantnej produkcie na 7nm.

Znamená to teda to, že vývoj 5nm napreduje rýchlejšie ako 7nm.

Tuto to je aj graficky znázornené. Je tam defect density, teda niečo ako opak výťažnosti, takže menej je lepšie.

https:­/­/fuse.wikichip.org­/wp­-content­/uploads­/2019­/07­/vlsi­-2019­-tsmc­-n7­-yield­-2.jpg

Ak by to bolo možné tak by sa hodilo upresniť to aj v článku. ;)
Odpovědět2  0
AMD si to chce pravdepodobne odstupňovať, aby tí čo si priplatia extra za drahší procesor necítili, že robili nejaké kompromisy. Takto dostanú najlepší jedno aj viacjadrový výkon.

Myslím že aj Threadripery obsahovali najlepšie kremíky.

Intel to mal v minulosti naopak. Buď ste si vybrali 4­-jadro s ST výkonom, alebo 8­-10­-18 jadro s MT ale horším výkonom v hrách. Obe možnosti svojim spôsobom kompromis.
Odpovědět4  0
Pred pár rokmi TSMC prezentovalo že sa snažia zvyšovať pracovnú teplotu tranzistorov. Od 100°C, cez 130°C až po 150°C. Diskrétne tranzistory dokážu fungovať dokonca pri 170 a viac °C.

Dôvody sú jednoduché:
-vyššia integrácia ­- viac energie na menšej ploche
-vyšší rozdiel teplôt ­(pri rovnakej ambient teplote­) znamená že by sa to jednoduchšie chladilo.

Implementácia AMD asi nieje úplne ideálna, ale takým smerom to ide. Tak aby ste o pár generácií neboli prekvapení, keď tam uvidíte ďalší 10 ­- 20°C navyše :D
Odpovědět8  0
"použitím čtyřnásobné expozice + dalších vychytávek, které nikdo před nimi při výrobě CPU nepoužil­"
Ale použili. Každý 10nm proces používa ­"štvornásobnú expozíciu­". Intel dokonca plánuje jednoduchšiu verziu ­(SAQP­), ostatní majú v masovej výrobe oveľa komplikovanie LEx a LSEx.

A s tým 7nm je každý optimistický ale realita je trocha iná. Nieje šanca že ho vydajú v 2021­/2022.

Tiež je zábavné ako každý verí že Intelov 7nm bude porovnatelný s 5 alebo 3 nm ostatních. Nebude! Na 14nm využili rovnaký typ litografie a reálne predávané čipy majú veľmi podobné parametre ako ostatné 14nm čipy. Rovnaká situácia je na 10nm a podľa všetkých informácií na 7nm budú používať tiež len EUV, tak ako ostatní => budú mať aj rovnaké parametre ako ostatní.
Odpovědět6  3
20%?

Ten 7nm proces reálne dosahuje medzi 80 a 95 miliónov tranzistorov na mm2.

Intelov 14nm dosahuje reálne nejaký 15 miliónov. Intel uvádza že teoreticky dokážu vyrobiť 37 miliónov na mm2, ale nikto nikdy nevidel čip, ktorý by to spĺňal. Preboha však Intel je v tejto oblasti tak zahanbený, že už ani neuvádzajú počty tranzistorov.


Tak ale v každom prípade, akých 20%? To si len Intel vybral nejaký parameter a podľa neho chceli dokázať, že niesu v *** ale moderné tranzistory sú dosť komplexné zariadenia a je x faktorov ktoré ovplyvnia výslednú kvalitu.

Mimochodom, tie 14nm procesy sú tiež veľmi podobné. Teda aspoň v desktop CPU. Intel má výhody v tej frekvencii, AMD má zase podstatne lepšiu spotrebu a viac tranzistorov ­(väčšia cache, viac pipeline­). Teoreticky by AMD časom dohnalo aj tú frekvenciu ­(tak ako zlepšili ZEN na ZEN+­) čo sa ale už nedozvieme keďže narozdiel od Intelu nekysnú na 14nm.
Odpovědět1  2
Intelov 7nm nebude žiadna spása.

..aj keď sa vraví že na tom pracuje úplne iný team ako na 10nm...

...asi každý zabudol na to, že ten proces už mal byť na trhu. Teda už teraz je isté, že s ním majú nejaké problémy.

Navyše Intel oficiálne priznal že plány so 7nm niesú také ambiciózne. Teda ani v najlepších snoch neplánujú že to bude best­-in class proces ­(konkurencia bude mať v 2022 už 3nm s risk produkciou na 2nm­).
Odpovědět0  2
Majú v tom teda poriadny bordel. 2x zlepšenie? 2,7x zlepšenie? Voči pôvodnému alebo zhoršenému procesu? Horší výkon? Nástup o dva, štyri, šesť rokov? Podľa akých roadmáp? Po čase niečo málo prezradia a vyvolá to len viac otázok pretože stále nedokážu dať čokoľvek konkrétne.

Medzitým dual core Canonlake na 10nm s deaktivovanými jadrami a grafikou má 71mm2 zatiaľčo dual core Broadwell mal 82mm2 takže tá miniaturizácia asi nešla úplne podľa plánu ani pri pôvodnej verzii procesu...
Odpovědět1  0
Vynechanie týchto častí s nízkou densitou by malo práveže celkovú densitu finálneho čipu zvýšiť. Tie počty tranzistorov ktoré by mali byť v uncore sú tiež privysoké, analógové tranzistory bývajú zvyčajne väčšie a je ich na rovnakej ploche menej. To k vášmu pohľadu.

Ale mimochodom 7nm čip bez uncore neostane, bude tam minimálne IF s priepustnosťou aby to uživilo všetky vstupy a výstupy z IO čipu uprostred + komunikácia so spoločnou L4 ­(a samozrejme s ostatnými čipmi s jadrami­).
Odpovědět0  0
"Dobře víme, že 7nm proces TSMC umožní dostat na plochu 1 mm2 cca 40 milionů tranzistorů, zatímco v případě 14nm procesu GloFo to je asi 25 milionů. Je čas srovnávat.­"

"Do plochy 64 mm2 se tak pomocí 7nm procesu vejde asi 2,56 miliardy tranzistorů oproti 4,8 miliardám v čipu Zeppelin, což je opět dobře známý údaj. Na následujícím obrázku pak vidíte, kolik místa v Zeppelinu zabírají jednotlivá CCX, která dohromady čítají všech osm jader plus 16 MB L3 cache a pak je jasné, že do 64 milimetrů čtverečných by se to pomocí 7nm procesu mělo vejít, a to snad i s dvojnásobnou L3 cache. ­"

To nejak nesedí. 7nm má mať rovnaký počet jadier, dvojnásobnú L3 a vylepšenia jadra ktoré si vyžiadajú ďalšie tranzistory navyše a stačí im na to len niečo málo cez polovicu tranzistorov? Nieje tam niekde chyba?

10nm malo 50 milionov tranzistorov a 7nm by malo mať okolo 90 ­(každý analytik hovoril niečo iné a TSMC oficiálne číslo myslím nedalo­), 7nm čipy od Applu a Huawei majú 82 až 93 milionov na mm2 a práve také nejaké číslo by vysvetlilo veľkosť tých kremíkov.
Odpovědět0  0
"Samotná hra Final Fantasy XV sice na PC nepřijde...­"
To je čudné, som si istý že som to na PC už hral :D
Odpovědět1  0
No. Tak ten procesor je vlastne ­"inšpirovaný­" niektorými západnými ­(myslím že aj kupovali nejaké firmy ktoré robili s MIPS alebo SPARC­) a vyrába ho Taiwan, takže čínskeho je tam asi toľko ako v sieťových kartách pri Xeonoch.
Odpovědět1  0
-kvôli viac jadrám v mainstreamu sa zväčšil kremík zo 120 na 175 mm2 ­(takmer o polovicu väčší kremík­).
-do HEDT dodávajú 18 a 28 jadrové procesory, čo je absolútne najväčší kremík, aký kedy dodávali do desktopov a HEDT.
-14nm čipsety
-na 10nm neplánovali stavať nové továrne ale konvertovať existujúce
-14nm modemy do Iphone, to je 250M 60mm2 kremíkov ročne. Pre porovnanie ročne predajú zhruba 250­-300M PC.

Ten posledný bod im pravdepodobne zlomil väz pretože toľko voľnej kapacity určite nemali. Teraz idú prioritne, najprv zmluvy ­(aby ich nežaloval Apple­), potom drahšie Xeony a low cost DIY má smolu.
Odpovědět0  0
Moja chyba, myslel som samozrejme konzolove APU, ktoré šlo cez 28,20,16­/14. Čo ale nič nemení na fakte, že finančne nebol problém to naportovať na viacero procesov rôznych firiem, aj keď sa jedná o semi­-custom produkt s minimálnou maržou.
Odpovědět0  0
Nieje pravda. Ako bolo uvedené v článku, Intel to už v minulosti robil. Dokonca aj AMD má 14 aj 16nm verziu ZENu, a to sa zhodneme že AMD má v porovnaní s Intelom minimum peňazí na rozhadzovanie do vecí, ktoré by sa im neoplatili.

Takže to nieje asi až tak drahé.
Odpovědět0  1
Podle Epic Games pak lidé, kteří si tyto XXXXXXXXXX zakoupí, získávají výhody nad ostatními a kazí jim zážitek ze hry.

modifikace
mikrotranzakcie
lootboxy
premium
...
Odpovědět1  0
Hlavný problém Intelu je že podľa zverejnených plánov bude 10 striktne SAQP a na 7 zase naopak rovno EUV. A aby to nestačilo, keďže SAQP má lepšie parametre ako jedna EUV expozícia tak budú potrebovať kombináciu SADP EUV...

...čo môže byť bez predchádzajúcich skúseností so sériovou výrobou najväčší problém.

Foundry na to idú oveľa rozumnejšie. Ak sa TSMC nepodarí budúci rok rozbehnúť 7 EUV tak majú v zálohe ­"klasický­" 7 ktorý je už teraz v sériovej výrobe a o rok bude iste o niečo vyladenejší. Podobne Samsung, ktorý má v zálohe 8nm. Len Intel sa po problémoch s 14 a fiasku s 10 nm nevie poučiť...
Odpovědět1  0
Ten graf s cenou je bs.

Problém je že analytici nesprávne odhadujú koľko čo vlastne stojí. Komplexnosť navrhovaného čipu ­(a teraz nemyslím plochu­) má oveľa väčší vplyv ako samotná technológia.

Napríklad 150mm2 ­"ASIC konverzia­" bude rádovo lacnejšia ako Coffelake, z ktorého sa pri návrhu snažili dostať každý MHz navyše.

Inak ak si to prepočítate: TSMC ohlásilo že majú viac ako 50 tape­-outov. To znamená že by zarobili 15 miliárd USD bez toho aby vôbec niečo sériovo vyrábali ­(len na tejto technológii, k tomu sa môžu pripočítať ceny nových tape­-outov čipov na starších technológiách­).

Tá cena je samozrejme holý nezmysel. Dotyčný analytik si to ale tento krát prepočítal a rozdelil tie náklady tak aby nebolo jasné koľko peňazí ide kam.

Inak viem o inštitúciách, ktorým sa podaril tape­-out s celkovými nákladmi pod 1 milión €. A 65­/40nm je také lacné že na slušnejších univerzitách umožnia nadanejším študentom odtapeoutovať vlastný čip.
Odpovědět2  0
Ale veď ja toto nehodnotím. Len som podotkol že by ste mali porovnávať serverové verzie so so serverovými, keď ZEN je defakto celý serverový a serverové verzie majú veľa vecí navyše aj v prípade Intelu, čo ovplyvní veľkosť. Desktopový Skylake voči ZENu teda nebol veľmi vhodný príklad.

Ďalej je otázne, či Intel vôbec má v seriovej výrobe proces s parametrami, aké uvádza na papieri. Keď drvivá väčšina čipov je len na tretinovej densite. A ten argument o lepších prevádzkových vlastnostiach tiež pokuľháva, pretože Atomy alebo Xeony Phi majú ešte polovičnú densitu ­(7 miliónov na mm2, desktopy majú 14 a na papieri udávajú 37.5 miliónov tranzistorov na mm2­).

Inak ti niesú moje špekulácie, viem o tom že minimálne jeden team uprednostnil TSMC pred Intel foundry, pretože to čo by z toho procesu dostali bolo tak extrémne ďaleko od toho čo Intel sľuboval, že TSMC vyzeralo ako lepšia možnosť. ...to ešte z doby keď sa Intel snažil dostať do zákazkovej výroby.
Odpovědět0  0
Priznáva­/nepriznáva, vo všetkých porovnaniach sa uvádza tá papierová hodnota a to že vo výrobe majú verziu procesu dosahujúcu len zlomok teoretickej density tak nejak ignorujú. Teda aspoň ja som také porovnanie nikde nevidel a budem rád ak to sem postnete.

Porovnávať desktopové Skylake a ZEN nieje až také vhodné, čo sa týka veľkosti tu má AMD všetky nevýhody spojené s tým že je navrhnutý pre desktopy aj servery súčasne. Väčšia cache ­(64 MB directory aj keď je fyzicky prítomných len 16 MB­), silnejšia konektivita ­(PCIe­/IF­) a v neposlednom rade MCM overhead ­(myslím že hovorili o 10%­). V porovnaní s 10C Broadwelom je na tom ZEN dosť podobne ­(Broadwell má 246 mm2­). 10C Skylake má dokonca až 325mm2. Inak 8C Ryzen má 192 mm2.
Odpovědět0  1
"Má jít dokonce o výrazný krok zpět a efektivně prý půjde spíše o 12nm proces, což však Intel pochopitelně nikdy nepřizná.­"

Toto nieje nič nové, rovnakú vec urobili na 14nm, kde 14++ je rozmermi takmer na úrovni 20nm konkurencie.

Ten rozdiel medzi údajmi na papieri a tým čo vyrábajú je dnes už tak obrovský, že radšej ani neudávajú veľkosti kremíkov a počty tranzistorov.

V tomto majú všetci ostatní trocha lepší kredit, pretože aj keď sú nejaké otázniky nad voľbou názvov procesu ­(­"12nm­") tak vždy dodržia to čo majú na papieri.
Odpovědět2  1
"protože 7nm proces má potenciál oproti 16nm docílit alespoň dvojnásobné hustoty tranzistorů na stejné ploše.­"

10nm má dvojnásobnú hustotu v porovnaní so 16nm. 7nm ponúkne ďalších 1.6x viac ako 10nm.
Odpovědět0  2
Ono to nieje až také jednoduché.

Cena pamätí v skutočnosti nieje vysoká. Naopak, je ešte príliš nízka na to, aby sa ich oplatilo vyrábať. Dokonca aj pamäťová divízia Intelu je dlhodobo v strate. Výnimkou je samozrejme tento ­"kartel­", ktorý ich dokáže vyrábať vďaka extrémnym kapacitám.

Ale výskum, vývoj, zavádzanie nových liniek... dokonca aj cena samotného kremíka je príliš vysoká na to, aby sa nejaký nový výrobca odhodlal k výraznejším investíciám.

Čo myslíte? Prečo sa už dávno nenašli nejaké firmy, ktoré by súčasnú cenu pamätí využili?

Nedávno tu boli nejaké novinky o tom, že by trh mali zaplaviť lacné pamäte vyrábané v číne. Kde asi sú? A prečo má čínska vláda zrazu záujem o to, aby ceny pamätí klesli ­(čo by ublížilo ich vlastným výrobcom v investíciách ktoré sa ešte určite nevrátili­). Tu asi niečo trocha smrdí.
Odpovědět0  5
Procesory s podobnými parametrami už existujú, bežne žerú 1000­-1500W a dajú s uchladiť primeraným vodníkom. Problém je v tom, že to dokážu pri teplotách okolo 100°C zatiaľčo Intel na to potrebuje chladničku. ...o čom sa Intel tak trocha zabudol pochváliť.

Ono by to bolo celkom OK keby to pochopili nesprávne jednotky novinárov, ale tuto to chápala nesprávne drvivá väčšina takže problém bol jasne na strane Intelu.

Chápete, je to predsa Intel a ľudia od nich očakávajú určitú serióznosť. Nabudúce napríklad zabudnú spomenúť, že sa jedná o OC pod dusíkom.

Inak to mohlo vyzerať vierohodne. Coffe je schopné dať viac ako 5GHz. Vtedy boli špekulácie, že ho na takej frekvencii aj vydajú. Takže tuto by to teoreticky bolo o posilnenom napájaní a poriadnom vodnom chladení, čo by bolo pre fanúšikov akceptovateľné.
Odpovědět1  0
Nič sa neurýchľuje, prvá polovica 2018 bola v pláne už keď o tom začali vravieť prvý krát.

To len niektoré slabo informované zdroje videli problémy ­(odklady­) aj tam kde neboli alebo si len nesprávne preložili riskantnú a hromadnú produkciu.

Inak Xilinx už 7nm akcelerátor ohlásil, alebo niektorí výrobcovia mining ASICov by ich už mali dodávať.
Odpovědět1  1
>>"­­"Pravých­­" 7nm je EUV.­"
Ani nie. Limit EUV je myslím 30nm, čo je myslím rovnaké ako LELELE. Pre porovnanie SADP limit je 40 a SAQP 20nm. Takže aj bez EUV je možné dosiahnuť menšie rozmery, len to je za cenu viac krokov pri výrobe.

Druhá vec je, že SAQP a LELELE sú už v produkcii, a dosť vyladené takže lacnejšie ako EUV. Takže aby si EUV zachovalo nejaký význam, tak budú musieť vyriešiť SADP, čo bude pri súčasnom tempe vývoja asi trvať.
Odpovědět1  0
Odkiaľ je špekulácia o 450mm waferoch? Všetci analytici o ktorých viem a aj samotný Intel tvrdia že 450mm wafery nezavedú.

A tiež si myslia že budú technologicky pred konkurenciou aj keď investujú asi len polovicu až štrtinu toho čo do jednej továrne investuje konkurencia ­(ak porovnávame továrne určené na rovnaké obdobie­).
Odpovědět0  0
To je ešte horšie. Vyťažené GPU zabije TDP limit ­(ktorý je už aj tak prekračovaný aj bez aktívnej GPU­) takže nakoniec to ešte spomalí procesor....
Odpovědět0  0
"Ve výsledku by na Kaby Lake­-G neměly být ani GPU Polaris, jako spíše osekané Vegy. Na to ukazuje už jen fakt, daná GPU využívají paměti HBM2 a ne GDDR5, což je jasný znak Vegy.­"

Ne, ne. Aj Polaris obsahuje HBM radič.

https:­/­/www.svethardware.cz­/amd­-polaris­-vedle­-hbm2­-i­-gddr5­-vysokorychlostni­-rozhrani­-atd­/41719
Odpovědět1  0
Ale to sú práve tie teoretické hodnoty ktoré uvádza Intel.

A aj tam to nevychádza ako o celú generáciu lepšie, ale skôr len nejakých 10 až 20%. ...ktoré sú dnes tak či tak v ťahu keďže oba 14+ aj 14++ sa v týchto parametroch zhoršili každý o 10%.

Ale to je jedno pretože zatiaľčo ostatní skutočne vyrábajú s takými rozmermi, ako sú uvedené v tých tabuľkách, Intel vyrába s oveľa väčšími rozmermi a teda nižšou densitou.

Takže je otázka, z ekonomického hľadiska, či ten teoreticky menší proces naozaj majú zavedený v sériovej výrobe, alebo ostal len v tabuľkách, pretože nevyrábajú jediný čip ktorý by to využíval.
Odpovědět1  2
Od AMD.

https:­/­/www.custompcreview.com­/wp­-content­/uploads­/2017­/02­/zen­-vs­-intel­-skylake­-cores.jpg

Obe cache pri rovnakej kapacite cca 20% menšie. Jadro približne 10% ­(ZEN má o 25% viac pipeline ale len polovičné vektory­).

Naozaj si si myslel že ZEN je 2x väčší? :D
Odpovědět1  1
Jasné že to Intel tvrdí, je to práca ľudí z ich marketingu a sú zato platený. Zarážajúce je len to, že to veľa na prvý pohľad nezaujatých ľudí opakuje.

Inak už je na trhu dosť 14 aj 10nm produktov a je jasné že jedno jadro ZEN nieje 2x väčšie ako jedno jadro Skylake. Alebo 10nm serverový Qualcom dokáže to čo 2x väčší serverový Skylake pri polovičnej spotrebe... alebo 14nm FPGA údajne neddokážu dorovnať ani staré 20nm Xilinxy ­(toto sa uvidí až keď ich Intel začne dodávať­).

Takže neviem prečo ľudia ignorujú fakty a radšej sa pevne držia toho čo vraví Intel.
Odpovědět2  1
To s FPGA je tak trocha nezmysel. Podobné fámy tu boli aj pri 14nm. Intel mal vyrábať 14nm Altery ešte v 2013­/2014 a odladiť na tom proces ešte pred výrobou vlastných CPU. Reálne ich ale ešte stále nevydali. ­(Aj preto je zvláštne že by hneď potom vydávali 10nm, to mohli už tých pár mesiacov počkať­).

Problém je ten, že v CPU­/GPU sa dá vypnúť ktorékoľvek jadro alebo časť cache a zvyšok bude fungovať.

V FPGA je bitstream konfigurovaný na fyzickú štruktúru FPGA. Ak sa jeden blok vypne, tak ostane časť logickej funkcie nevyriešená. Ten blok pritom nemôže byť nahradený iným, pretože to zmení routing delay čo následne rozhádže časovanie ­(teda dosiahnuteľné frekvencie­).

A vyrábať špecifické bitstreamy pre každý kus FPGA je nereálne ­(ak to niekoho napadlo­) lebo syntéza veľkého FPGA trvá dnes pár dní ­(desiatky až stovky hodín­). Také datacentrum by potom kľudne muselo vynaložiť viac výpočtového výkonu na rekonfiguráciu FPGA ako na samotné riešenie problému ­(počítam s tým že FPGA sa budú občas rekonfigurovať aby si opodstatnili výhodu voči ASICom­).
Odpovědět0  0
To preto že Coffe je taktované tak vysoko. Súčasné golden samply určené recenzentom a prvé série v obchodoch tie takty zvládnu ale je veľká pravdepodobnosť, že tie zvyšky, ktoré sa budú dať kúpiť pár mesiacov po vydaní, už také dobré nebudú ­(podobne ako všetky predchádzajúce generácie­).

Mne sa zdá zaujímavejšie, že už nezverejňujú počty tranzistorov a veľkosti kremíku.
Odpovědět2  0
Pôvodná správa hovorí o tom, že Intel dostáva infotaiment. To sú tie rôzne zobrzovadlá a prehrávače...

Pokiaľ viem tak AMD sa má podieľať na vývoji AI čipu na ADAS. To je niečo úplne iné.

Aj v dnešných autách to sú úplne iné veci. Infotaiment zabezpečuje spravidla nejaký ARM s grafikou ­(Intel sa už do ARMov tiež tlačí­). A riadiace veci motora, podvozku alebo napríklad kontrolu toho, či nevybočujete z pruhu zabezpečuje procesor s architektúrou o ktorej väčšina zatiaľ nepočula.
Odpovědět1  0
Intel sa snažil. :D Ale pomer výkon­/spotreba je daný výrobným procesom, a ten skrátka nepustí. Intelov 14nm je ideálny pre 5GHz štvorjadrá, všetko nad aj pod tým ide s efektivitou dole.

Takže aj keď veľmi chceli presadiť 14nm Atomy do mobilov, vylámali si zuby. A podobné ­(aj keď nie až tak závažné­) problémy majú v porovnaní proti serverovým ZENom.

Uvidíme ako im tam pomôže 10nm, ale z toho čo vieme to bude pomerne slabé.
Odpovědět0  0
"...ale jak dobře víme, v tomto případě není nanometr jako nanometr. Jednotlivé technologie se mezi sebou značně liší v mnoha ohledech, jako je třeba jen prostá velikost prvků, která určuje, kolik tranzistorů se na čip dá vměstnat. Samotný Intel tyto rozdíly rád připomíná, protože hrají v jeho prospěch.­"
Hmm, to je taká malá záhada. Intel to stále opakuje ­(a väčšina redaktorov samozrejme tiež­) ale nejak nevidíme akékoľvek produkty, kde by sa tá výhoda v densite prejavila. :D

Btw.: prečo sa nik nezaujíma aj o takú drobnosť ako výkon tých menších tranzistorov?
Odpovědět2  0
Pôvodne Intel tvrdil že to bude 1000x... a smutné je že vtedy tomu niektorí bezproblémov verili.
Odpovědět0  0
Ďalší platený článok? Fakt že tento SLC disk je podstatne rýchlejší ako generáciu ­(a viac­) staré MLC­/TLC disky je síce pekný, ale to sa dalo čakať od zariadenia s jedným bitom na bunku a bez blokového prístupu.

Ale čo tá tragická kapacita? V takom stave sa to presadí len ťažko ­(bez intervencií­). A hádajte čo s tými vlastnosťami urobí prechod na MLC.
Odpovědět0  2
Mali by sme to brať z opačnej strany. Z pohľadu fanúšika Intelu by bol nezmysel blokovať si M2 slot SSD, keď tam môže mať nový očakávaný Optane. :D To že výkon je na úrovni súčasných SSD pri oveľa nižšej kapacite a zároveň vyššej cene fanúšikovi predsa nevadí.

Mňa skôr zaujíma rovnaká otázka v súvislosti s DIMM verziou. V desktope ešte chápem, v doskách s 8 DIMM slotmi sa to dá predstaviť ­(aj keď chcem vidieť ako to ovplyvní výkon ostatných slotov­). Ale v serveroch, kde sa snažia mať čo najviac dát priamo v RAM...
Odpovědět2  0
Na zálohu RAM to má príliš nízku výdrž, ktorá sa v ďalších generáciách určite nezlepší ­(pretože budú musieť ísť do TLC kvôli kapacite­).
Odpovědět1  0
Tak to je dosť FAIL tie parametre Optanov. A nie len vzhľadom nato, aké parametre ešte prednedávnom sľubovali ­(najprv 1000x rýchlejšie ako NAND, teraz budú radi ak vôbec dosiahnu parametre toho čo Samsung chystá na 2017­).
Odpovědět1  0
"Informace o chystaných Knights Mill jsou ještě mlhavé, ale Intel už prozradil, že mají být až 4x rychlejší než aktuální Knights Landing.­"

Naznačili aspoň, ako to chcú dosiahnuť? :D Pokiaľ viem tak niečo také prehlásili už na IDF ale nemám tušenie, ako to uskutočnia, keďže už KNL má skoro 700mm2, takže väčší čip už asi nevydajú.

A taká zaujímavosť, tie deep learning ASICy ktoré chystajú budú na 28nm, chcete hádať ktorá továreň?
Odpovědět0  0
Cena akcií v poslednej dobe stále stúpa, objemy dodávok od vydania Polarisov tiež určite stúpli a zisky padne na úkor WSA s GlobalFoundries. Takže všetko postarom :D
Odpovědět0  0
Intel potrebuje hardvérový thread dispatcher hlavne pre svoje Xeon­-Phi ­(a čoskoro vlastne aj samotné Xeony­).

Pretože to čo prezentovali ako najväčšiu výhodu ­(schopnosť KNL pracovať bez nadradeného procesora­) sa ukázalo ako hlavná nevýhoda. Najmä vo viacprocesorových systémoch vyplýtvajú viac výkonu na réžiu ako na samotné efektívne výpočty.

Na druhej strane s tým Intel postupuje opatrne. Ak by to hneď presadili vo Windowse tak by tým nechali slušnú výhodu konkurencii ­(AMD to už má celkom zvládnuté­). Podobne ako sme sa dlho držali 4­-jadrových procesorov len preto že to Intelu vyhovovalo viac, aj keď to nemalo veľké logické opodstatnenie ­(v prípadoch kde to malo zmysel to bolo de­-fakto uprednostňovanie 256bit vektorov na 4 jadrách v prípade Intelu proti 128bit vektorov na 8 jadrách v prípade Buldozerov, ale akonáhle bude ZEN podporovať 256bit vektory, respektíve 2x128bit na jadro, tak Intel veľmi rýchlo zvýši počty jadier­)

Ale všeobecne je idea presunutia úloh operačného systému zo softvéru do hardvéru z hľadiska výkonu dobrá.
Odpovědět3  0
Ešte je možnosť, že vďaka 14nm+ tam bude lepšie OC, vraví sa že cez 5GHz. To už Skylake nedokáže. :D
Odpovědět0  0
Príliš drahé a príliš neskoro... O rok tu už bude POWER9 s úplne iným výkonom ako toto.
Odpovědět0  0
Keď vravíte o serveroch a hlavne o dominancii Intelu v nich, tak by ste nemali zovšeobecnovať, ale skôr sa vyjadrovať viac špecificky.

Totiž Intel v skutočnosti serverom zase až tak nevládne. Intel vládne DATACENTRÁM, čo je oblasť ktorú si prakticky ­(znovu­)vymysleli a spolu s HPC, pamäťami atď. im to generuje zhura $15B ročne ­(v hrubom­), netrúfam si odhadnúť koľko z toho sú čisto servery. A ruku na srdce, to nieje až tak lukratívne, keďže desktop im stále generuje približne dvojnásobok pri vyšších maržiach, takže zo vstupom ďalších spoločností to nebude zase až tak horúce.

Niečo iné sú big­-iron servery, kde vládne ešte stále IBM alebo Oracle ­(Intel považoval big­-iron servery za mŕtve­), alebo spomínaný cloud, kde podľa môjho názoru vedie Oracle ­(Intel to pred pár rokmi tiež podcenil keďže cloudu nepripisovali až taký význam, viac im vyhovovalo predávať predražené procesory do každého desktopu­/notebooku­/mobilu­/tabletu­).


A inak, takú pracovnú stanicu s 2x POWER9, nejakými FPGA pripojenými cez CAPI­/CCIX a grafikami cez Nvlink by som si vedel predstaviť ako svoju novú pracovnú stanicu, ak to teda nezabijú cenou. :D

ps.: POWER9 má byť vyrábaný 14nm procesom ale nemalo by sa jednať o rovnaký 14nm LPP proces použitý pri Polarise ­(ten licencovaný od Samsungu­), ale o 14nm HP licencovaný priamo od IBM.
Odpovědět0  0
"Jde ale pochopitelně o zcela oddělené čipy spojené pomocí křemíkového interposeru­"

Jedná sa o CoWoS, nie interposer.
Odpovědět0  0
Intel má opäť horší čip, takže sa snaží opäť používať nekalé praktiky aby vyšachoval konkurenciu, tak ako pred pár rokmi AMD. A manipulácia benchmarkov je len jedna časť.

Lenže Nvidia sa narozdiel od AMD lepšie bráni. :D
Odpovědět0  2
Práve Cinebench je závislý na FPU. Intel ju má širokú 1024 bitov ­(pri FMA­) zatiaľčo Excavator len 128. Už len podľa tohto musí byť víťaz jasný.
Odpovědět0  0
40% nad Excavatorom, nie Buldozerom.

A Excavator sa dočkal už značných vylepšení. V Super Pi dosahuje napríklad až 80% IPC 3770k. Takže ak bude 40% nad tým tak to bude viac než len slušné.

Samozrejme v iných benchmarkoch stále zaostáva kôli oveľa užšej a zdieľanej FPU, tam sa ale dá očakávať viac ako 40% zlepšenie pretože ZEN ju bude mať nezdieľanú a rovnako širokú ako dnešné Intely ­(Haswell, Broadwel, Skylake a Kabylake­).

Ale tým ťa nechcem nútiť aby si tomu veril. Rozumnejšie bude ak si počkáš na benchmarky. ;)
Odpovědět0  0
Soryy ale mimo a mimo.

Intel KNL je len pár Atomov zlepených dohromady. Jedno jadro je tam obmedzené TDP asi ako v mobile, akurát má aktivované AVX a zdieľa lepší pamäťový radič a samozrejme je nutný aj nejaký interconnect. Thermal throtling teda nastúpi ešte skôr ako v mobile, a vďaka nemu bude mať aj nižší výkon.

A ZEN by mal mať práve že rovnako širokú FPU ako Intely, teda práve hrubý výkon na takt na jedno jadro by mal byť rovnaký
Odpovědět0  0
O 3dxpoint sa nevyjadrovali, pretože to zrejme nebude až taký trhač asfaltu ktorý bez problémov nahradí všetky doterajšie pamäte svojim výkonom, spotrebou a hlavne cenou. Preto vyvíjajú aj ďalšie generácie NAND.
Odpovědět1  0
A v čom nieje TSMC 10nm ako Intelov 10nm? :D

Podobne ako 14 vs 16nm?

V densite? V nej totiž 14nm Intel žalostne failol, má ju na úrovni 28nm TSMC. KNL má závratných 700mm2 ale len 8 miliard tranzistorov. ­(a ušetrím vám čas ktorý by ste strávili písaním tvrdenia, že to obetovali na úkor frekvencie: neobetovali :D frekvencia a výsledný výkon sú podobne žalostné, len niečo cez polovicu fyzicky dosť menšieho GP100­)
V spotrebe? Tam je na tom 14nm Intel podobne ako 22nm, posun minimálny pokiaľ vôbec.
Alebo niečom inom?

Pochybujem. Jediná vec, v čom je Intel skutočne 14nm je to, ako prehlasujú že len oni majú jediné skutočné procesy a ostatné procesy sú len premenované predchádzajúce.

Dokonca ma napadá, že Intel sa riadi príslovím ­"zlodej kričí chytte zlodeja­", teda že tým nepriamo priznávajú, že oni sami len premenovali 22nm na 14. Strávili 4 roky na 22nm procese čo je pre tak prestížnu firmu ako Intel priveľa tak len zmenili čísielko, a aby sa nestali terčom kritiky, tak označili konkurenčné procesy za premenované.

Mimochodom, je tam napísané, že v TSMC 16 aj 10nm vychádzajú z 20nm, a až 7nm bude vychádzať zo 14nm procesu, ale akého 14nm procesu, keď TSMC žiaden ďalší proces nemá? :D Logika f*ck. Ak by mali ­"skutočný­" 14nm proces, z ktorého by za niekoľko dlhých rokov vyvinuli 7nm proces, tak prečo by dovtedy nepoužívali ten skutočný 14nm proces? :D To im vývoj procesu ktorý by z neho vychádzal zabral celé kapacity? Alebo len niekto nedokáže priznať že by to mohol byť skutočný 7nm proces s vlastnosťami 7nm procesu? :D LOL
Odpovědět0  0
Intel ešte ani nemá 10nm továrne, a aj tak nemáte problém veriť že v 2018 vydajú veľké 10nm čipy? To je dosť kontrast s tým, že TSMC a Samsung už na 10nm vyrábajú a aj tak niektorí neveria, že začiatkom budúceho roka uvedú či i len mobilné SOC.

Mimochodom, Intel 14nm procesory papierovo vydával už od roku 2014 ale vyladiť výrobu na veľké jadrá mu trvalo až doteraz. Prečo si teda myslíte, že budúci rok stihnú vydať nejaký 10nm low­-end­/mainstream ­(možno len papierovo­) a hneď rok nato vydajú high­-end?

Ja tipujem 2019, v lepšom prípade.

Mimochodom, ten socket vyzerá slušne. Zrejme ho plánujú aj kvôli MCM čipom a hybridom s FPGA. Ale obávam sa, že na high­-end servery to stále stačiť nebude.

A ešte jedna vec, 100 GB­/s linky? Kde som to už len počul? Jasné, AMD ZEN. :D
Odpovědět0  2
10nm Intely už budúci rok? To je dosť optimistické. :D

Na obrázku je napísané November 2016, je teda dosť pravdepodobné, že najmenej rok ­(teda do 11­/2017­) sa žiaden nový procesor neobjaví.

Alebo z iného pohľadu, 22nm desktopy tu boli takmer 4 roky ­(pokiaľ rátam reálnu dostupnosť, nie papierové uvedenie­). Aká je pravdepodobnosť, že by 14nm používali približne polovičný čas?

Mimochodom, Intel ešte nemá hotové 10nm továrne, zatiaľčo Samsung a TSMC na 10nm už veselo vyrábajú. :D

Ale predpokladajme že sa im budúci rok 10nm podarí. Bude mať tento Intelov ­"10nm­" proces konečne densitu porovnateľnú aspoň s 20nm procesom TSMC, a teda by tu bola aspoň minimálna šanca, aby čo i len ohrozili 20nm SPARC M7?
Odpovědět0  1
Mimochodom, jednalo sa o A73 jadrá, teda pomerne veľké. Nieje uvedené, či to boli nástupcovia A72 alebo len variácie na ne.

Je ale uvedené, že bežali na 2,8 GHz. Neviem či to bude finálny takt alebo sa do uvedenia procesu ešte zlepší, predpokladá sa ale druhá možnosť a teda frekvencie cez 3GHz. Ale to už predbieham.

Čo sa týka výkonu, tak ten by mal byť 5 až 20% nad A72 ­(v Neon je prínos nižší, v ­"ne­-SIMD­" zase vyšší­) pričom má o 20% lepšiu spotrebu.

A reálne produkty by mohli byť hotové ešte tento rok, teda na trhu začiatkom budúceho roka. V každom prípade to bude minimálne rok pred uvedením Intelovho 10nm procesu.

Mimochodom, škoda že Intel zrušil svoje mobilné procesory. Bolo by zaujímavé sledovať ­"súboj­" 14nm Atomov proti 10nm ARMom. :D Najmä keď tie ­"jediné skutočne 14nm­" SOC prepadali aj v porovnaní s 20nm SOC vyrábanými u Samsungu a TSMC.

Odpovědět0  0
Malý detail, FP64 výkon Pascalu udávate 4.76 TFlops ale podľa Nvidie to je 5.3 TFlops.
Odpovědět0  0
Ten obrázok je podvrh vypustený buď Intelom alebo niektorým z ich posluhovačov.

Napríklad TSMC udáva približne 30% lepšiu hustotu v porovnaní medzi 20 a 16nm procesom. Informácia o tom, že pri 16nm tam nebude žiadne zlepšenie som prvý krát videl v prezentáciách Intelu ­(všeobecné porovnanie­) a Altery ­(porovnanie výsledných produktov­).

Ale stačí sa pozrieť na reálne produkty, a musí byť každému jasné, aká je realita.
Odpovědět0  0
3dxpoint je hlavne ťažko prehypovaná. Najprv sľubovali 1000x lepšie vlastnosti ako NAND s tým že čokoľvek iné stratí význam ­(dokonca to malo nahradiť aj DRAM­), neskôr v benchmarkoch ­(od Oraclu­) to bolo už len 5­-7x nad ­"klasickými­" SSD a aj to len v špecifických situáciách. A vôbec by som sa nečudoval, ak by to vo výsledku malo podobné vlastnosti ako dnešné SSD ­(niekde lepšie, inde horšie­).

Naopak, sľubom IBM verím oveľa viac.
Odpovědět0  0
Nereferenčné karty s riadnym napájaním pôjdu snáď aj k 2,5­-2,6 GHz. Alebo 2 GHz pasívne, keďže referenčný chladič mal len 67°C.

Chudák AMD, ak ostanú na polovičných frekvenciách, tak to budú musieť dobiehať počtom tranzistorov...
Odpovědět1  3